Reparát na Malofatranskej 100

MF 100 som už raz absolvovala, všetci ma vtedy strašili aká je náročná, najťažšia, takže som k tomu aj tak pristupovala, s pokorou a obavami, ako a či ju vlastne dokončím. Stalo sa.......ale už v cieli som vedela, že sa dá ísť čosi rýchlejšie a ak bude jej ďalší  ročník, na štart sa postavím a pokúsim sa o jej reparát. Aby ste mi ale rozumeli, reparát v duchu skrátiť čas pod 24 hodín. To by som aj v cieli mohla vyzerať ako usmiata fešanda, nie ako potácajúci sa zombie.....ale tak nikdy nevieš ako skončíš / napríklad ako salónka v júli??? 😏

Termín MF Tinka and orgovia vybrali na prvý júlový týždeň, to mi celkom vyhovovalo, keďže tento rok trochu skúšam pobehovať aj vo svete / 2x Cz,1xItalie, 1x Rakusko= na princeznú zo špitála aj dosť roztopaší / ale tak povedala som si, kedy už, ak nie teraz 👰

Prípravu som moc neriešila, vlastne ako vždy.....reku nabehanô čôsi bude, to už budem po DXT a dohoda s telom, nech ma nesklame, veď si už roky rokúce pekne v pokoji nažívame. Plán bol jasný, dôjsť do cieľa skôr ako pred 2 rokmi. Píšem Jančimu - s ním som bežala tú prvú MF, nech drží palce a uzatvárame stávku o čase v cieli....kto prehrá platí pivo. Čo myslíte, vyhrala som?

Asi týždeň pred termínom píše Peťka , ako idem, kde spím a ako mám poriešenú logistiku. Ja nesklamem, samozrejme ešte nič nemám😁😁

Ona nesklame tiež, už má všetko poriešené, izbietka rezervovaná, berie auto a mňa doň. Niet nad super kamošov,  tejto ženy sa držte ľudia, nebudete banuvať.

Ja ešte štvrtok v službe, konečne pozerám čo mi to tam vlastne treba.....zdá sa, že nechýba nič, okrem gélov, ale tie bude čas ísť zobrať piatok pred odchodom. Adamsport ma  vždy zachráni.

Ráno uvarím obed, zamiesim na buchty a dám sa do balenia. Vytriedim nepotrebné = vtedy som si myslela, že nepotrebné, ale ako by mi potešili srdco v cieli, to som v tom momente netušila. Inčučuna ľahkovážna som bola.....no ale kto by nebol, keď v izbe 30 st., vonku var aj 35, na kieho by mi dlhé , teplé gate boli, há?

Ešte prezrem parametre, nech viem, čo ma čaká a neminie. Úvod šťavnatý a po polke polahoda, dva kopce a pol.....mám v tom jasno!

Do Ťarchavej, ja ju tak volám, ideme piatok podvečer, rýchlo sa ubytujeme a mažeme na registráciu. Tam nás už víta Tinka, Silvinka bublinka a ďalšia ich družina. Skontrolujú povinnú výbavu, my ju máme ukážkovo nachystanú. Tvárime sa poloprofesionálne, lebo sa na rozdiel od iných nemusíme po nič vracať😚

Pozdravíme plechového Juraja a ideme čosi fajnô pod zub pohľadať. Pizza bola skvelá, na pivo sme akosi zapomňeli 😕

Čaká nás noc, teplá, búrková, fajn aspoň nebude pršať cez deň, utešujeme sa. Vedľa v izbe sú ubytovaní Zuzka, Katka a Martin.....preberieme stratégiu, zdvorilo odmietneme ,,vajno,, a ideme do pelechu.

Nadránom nás budí kohút s pubertálnym spevom.....kikirikiiiiiiii, musíš vstať, aj keby si nechcel....:))

Na štarte sú samé známe ultra tváre, ja mám akési nervy, ale vy..💩💩som sa na to....dáko ma rozľaďujú tieto spoločné štarty. Niet ale času na rozmýšľanie, 3,2,1.....a bežíme. Strely samozrejme rýchlo vpred.

Trasu poznám ltt, idem si svoje konštantné tempo. Zem sa zdvihla a je tu kopček....jeden z mnohých, ktoré nás čakajú.....už sa teším, sledujem terén, fučím ako drak, ale ako počúvam tých za mnou, tiež akosi funejú.....asi to tak má byť. 

Cesta ubieha,  kuknem na hodziny a tam tma....no mna je....bne😟😕 V hlave stres, chaos, panika.....ak mi hodiny vypnú, budem v zadku....slovom v riti! Ja mám orientačný ne/zmysel ne/vyvinutý ....už vidím ako blúdim, ocitám sa vo Švošove, ale mám prachy, nebojím sa ničoho, reku zakufrujem v krčme a budem piť iontový nápoj pre športovcov tzv.pivo 👌

Vypli mi 4x, pošťučkala som všetky gombíky a začali sa tváriť, že mi ešte poslúžia. V duchu som ich už do koša hádzala, ale vo Vrícku som im poďakovala....ešte hádam prežijú so mnou dáke besy.

Zabávaš sa s hodinami a ani nevieš a si na chate pod Chlebom.....tam ťa poobskakujú ako celebritu, Soňa, Veronika, Lucka a chlapci....napakovala som sa dobrôt a veselo cupitala hrebeňom. Hmla si vytvárala čarovné obrazce, prevaľovala sa z juhu na sever a naopak. Magický hrebeň......okamihy, keď duša plesá a srdce sa raduje...a úžasný pocit, že ani telo netrpí.....mocnô telo to ja mám....zisťujem, že nebolí nič, len akosi ruka, predlaktie...ale aj o tom neskôr.

Raz, dva sme v Lipovci...tam dobiehame s Maťou a Romanom Samkom . Čaká ma tu Inka, hneď  naloží cestoviny, čapuje kolu, vodu, ponúka kadejakými lahôdkami....beriem čo oko vidí a poberám sa ďalej. Panuje tu skvelá nálada, nechcem skončiť s pivom v ruke a DNF. Sily sú, treba ísť vpred. 

Pokračujeme na hrebeň, míňam odbočku a tramdám sa po zelenej....nejde mi do hlavy, že som akosi vysoko...pamätám si, že sme mali prejsť cez potok.....tak sa vraciam, tu ma zbadá Marek Hrušovský a máva, nech sa vrátim, že som zle....hore už dupeme spoločne. Na Minčol. Ten som si pamätala zo Strečnianskej mašle....krásny vlnitý hrebeň, delo a kríž. Odtiaľto už brnkačka na Martinky.   

Vyšlo slniečko a mocno opieralo svoje lúče na protiľahké kopčeky, po dni plnom hmly a nejasného videnia , to bol zázrak.....energia, na ktorú asi každý čakal....nevedela som sa dokochať tými dychberúcimi výhľadmi

Chlapci z horskej na holiach ma pochválili, že som jediná, ktorá nemrnčí a ide si veselo ďalej.....hovorím im, už len jeden kopec a polka druhého.....potešila som ich tým vyjadrením teda riadne, asi sa v ten deň zasmiali prvý a aj posledný x. Nuž darmo, mám zmysel pre humor.....ale budem klamať??? Profil trate mi to tak ukazoval. Najdôležitejšie je pozitívne myslenie, to mi všetci pred 100-vkami hovorili , no a mne to dodnes ostalo. 

Zbeh do Valče bol nekonečný, furt sa mi chcelo čúrať, ale keď to chlapci chceli rýchlo rúbať, bála som sa zaostávať a makala som za nimi. Bežal s nami týpek, meno neviem, stovku bol prvý x  išiel to naozaj skvele. Bohužiaľ nás opustil tesne pred koncom, môže to ľutovať chalan, lebo som mu krásne fotky spravila a dohodli sme sa, že mu ich aj pošlem, ale kde do psej matere, keď mu meno neviem....😏👀

Vo Valči už čakali Mišo a Janka z Rk, taký fanclub som mala, že sa mi veru ťažko odchádzalo. Veľmi im ďakujem za starostlivosť, strašne super s nimi bolo. Odchádzala som za spevu akejsi miestnej kapely, alebo dídžeja......tak som si aj ja dala, nech nie som horšia....,,Dnes večer vám zábavu hráme....šalalalali 😃

Marek bol ticho, asi som falošne zatiahla.....to ešte nevedel, čo ho čaká. Obávala som sa lákavých modrých slimákov......v duchu som si, nie, nie som hladná, nebudem ich skúšať jesť. 

Zachránili to svätojánske mušky, tie presvecovali cestu.....konečne sme vytiahli aj čelovky. Z tohto úseku som mala haluze / Janči by vám o tom vedel povedať/ ale teraz to bola pekná mierne tiahla cesta, ktorá sa dala krásne hopsať. ja som si ju striedala s rýchlym krokom. Vyštverhali sme sa na kopec a rýchlo do Vrícka. Tam je taká záškodnosť, bežíš 2km po rovnakej trase dole a potom hore, míňaš občerstvených bežcov, svietiš im do očí, asi im to nebolo moc príjemné, alebo už toho mali plné zuby, ale okrem Paťa sa z našich srandovných ksichtov nepotešil nik. Za Paťom kráčala Maťa, prvá to žena na tejto šialenej trati....išla ako strela Liptovská!! O tejto žene ešte bude svet Ultra počuť. Tá nám ukáže ako sa má behať. Skvelá je! A NAŠA!!!

Bežím ďalej a na ceste pred mostom drevené šípky udávajúce smer.....sa mi to zdá akosi ďaleko od tej spojnice a poviem si, do pííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííp to prečo dali až sem???

Ale sú tam, čakajú, čapujú, objímajú.....je tam najzlatšia Katarínka, vystískame sa, láme nás na čaj. Je tam druhá žena Polka.....zbadala mňa a ani nedojedla, nedopila a pratala sa......asi vyzerám riadne bojovne abo čo, abo som jej smrdela.....zdúchla ako teplý prd. 

My sme sa v kľude najedli, dotankovali palivo, vypili mätový čaj a s úsmevom sa pobrali do záverečnej 10km trápenice +650 v.m.😁 Marek zapol 4x4 a drmal ako o dušu, ja za ním modliac sa, kurva nech ma tu nenechá teraz na amen......našťastie v zbehu som ho vždy dobehla.juchuchúúúúú. On mal takú skvelú čelovku, svietila aj vzadu, že som ho stále mala v merku.  Veľmi mu ďakujem, že ma potiahol až do Fačkova. Zbeh už bol za odmenu, 2km serpentíny z prava do ľava a zľava doprava.....bežíme po ceste krátky úsek a ja badám v tme parkovisko. Hovorím ,, Marek už sme tu,,,......a on, nieee ešte kopčéék....ale kdežéééé, zbadám pásku, svetlá, ľudské obrysy......my sme to teda fakticky dali a ešte ako!!!

Cieľ splnený. MF 2022 112km, 7120 v.m, čas na paničku 20hodín 35 minút, zlepšený o 5, slovom päť hodín  ✌✋☝ Dvíham nos dohora, spokojnosť na maximum.

Dokonca 3.miesto, yesss!!!

Lenže potom zistím, že tam nieto kde v teple byť....a mne zima, smradľavá, špinavá, upotená.....ale zase nie až taká špata...aj horšia som sa už videla. Zbaštím polievočku, sváčko mi dá vegánsku, vraj ma tak odhadol....chutila naozaj báječne. Jediné teplé miesto je wc, valím si to rovno tam. Krásne, moderné, tri záchodové misy /hajzle moje najkrajšie v ten moment/ ....jeden bude môj. Zabalím sa do fólie a sedím ako morská panna či salónka. Hlava mi kvecká od únavy, bije ma ako v mláťačke. Spokojná som. Je mi teplo.

Čakám si tu takto na moju Peťku, tá to búši hlava nehlava a pred 6 je tu. Neviem čo si pomyslela, keď ma uvidela. Peti buď rada, že ma nevidíš na zemi.......dlho som aj na nej ležala, ale chladilo ma na zadok a bála som sa vlka.

Volám domov Peťkovi, že sme živé, zdravé v cieli, nech nás príde zobrať, lebo auto nám ostalo v Ťarchavej....Do záchoda vošiel anjel.......Inka, tá keď zbadá naše zdevastované telá / a aké krásavice my vieme byť!!! To ozaj neklamem😏/ berie nás hore, naštartuje auto, zakúri a nosí čaje, kávy, polievku....čo nám vidí a aj nevidí na očiach by nám dala.  My jej vnútime do auta aj ďalšie dve duše české Klarku a Kuba. V teplúčku čakáme na Peťka. Ten je za chvíľku tam, pobalíme smraďochy a nasadáme do auta smer  Terchová. Všetci 4, pomôžeme im s dopravou, tiež sa nemali ako dostať naspäť. 

No a rozprávky je koniec. Víta nás slnečná Terchová, lúčime sa s novými kamošmi, my s Peťkou presadáme do jej auta, nenechám ju samu šoférovať , predsa len dvom to ide líp. 

S Peťkou ešte preberáme dojmy, zážitky, emócie - je ich plné auto. 

MF je za nami, krásna, náročná, neopakovateľná, jedinečná. 

Ďakujem všetkým za podporu, povzbudenie, za to, že mi veria, či uveria? že to akosi dám. 

Ďakujem Peťkovi za pomoc s odvozom, podporu počas celého preteku, vďaka nemu si môžem plniť moje bežecké sny💗

Peťke za logistiku, odvoz, spoločnosť a spoločne zdieľané zážitky💗 

Ďakujem Slovakultratrail za možnosť reprezentovať 💗

Ďakujem Adamsport rk za podporu, materiálnu pomoc a za všetky služby, veď vy viete čo všetko to je💗

P.S.....No a k tej ruke, bolela ma ako sviňa, aj som ju popŕhlila, že hádam prestane, koťuha, opuchla ešte viac, bolieť neprestala, tak som k našim pozrieť išla, nech teda zaťažím nemocničný rozpočet aj ja troška.....a na žile trombóza, nafasovala som fraxiparin a pichám .....takže vážení, čo ťa na trati nezabije, to ťa ozaj posilní!! BUĎTE ZDRAVÍ!