Rob to, čo robíš rád.... kľudne aj behaj, ako ja.. 😉

Nápad ísť behať do Maďarska vznikol akosi spontánne, termínovka poloprázdna, tak ako hlava, nuž sa človek vedome nevedome poprihlasuje na kadečo možné. Potom zabudne, ale organizátor sa včas pripomína mejlami. Tie statočne ignorujem. V domnienke, že je štart piatok v noci, naplánujem voľno v práci tak, aby som mohla pondelok nastúpiť. Ubytko booknuté, spoločnosť tiež,dohodli sme sa s Jankou Žuffovou, že pocestujeme spoločne a tak spokojne prežívam jar. Nestresujem sa ani behom, beriem to ako dobrý, dlhý mentálny tréning. Či bol dobrý neviem, ale dlhý a mentálny to áno!!! Týždeň pred plánovaným odchodom sa mi dejú zvláštne veci. Najskôr dojebabrem garmin radar(200 eur v péčku) štve ma to, ale keď nejde o život, nejde o nič! Aj tak prerevem celú noc, spuchnutá idem do roboty a snažím sa skoncentrovať, lebo viem, že ak už raz čosi doje...nikdy si nebuď istí, že sa to tým skončilo. Všetko sa vždy tromi násobí. Do tretice všetko dobré, ale platí to aj o zlom. A tak si akosi intuitívne