Javornícka stovka - déja vu! Jeseň mám rada, všetko sa zfarbuje do zlata, počasie je už stále, neočakávam teda žiadne blato, dážď ani nič hrozostrašné. Termínovo je to posledná akcia SUT ligy, tak je to ten najkrajší pocit, hoc teraz už viem, že to bol iba malý klam. Kadečo ťa môže v ten osudný deň prekvapiť. V piatok rýchla registrácia v DK Čadca, spomienky sa vracajú ...dôverne to miesto poznám z minulých ročníkov. Dúfam, že tak bude aj počas behu a mnohé úseky budem poznať. V tejto chvíli spomínam iba na drevený plot s maľovanými smaltovanými hrnčekmi a strmí kopec nad kontrolou č.6. Nemám obavy a stresy z ničoho, starosti mám iba svoje vlastné, beh chcem využiť na usporiadanie myšlienok v hlave. Prechádzam trochu náročným obdobím tak verím, že unavené svaly pomôžu ubolenej duši. Trochu o tom zapochybujem, lebo už ráno pri obliekaní sa mi podarí roztrhnúť zlatú retiazku. Na štarte samé známe tváre, radostne štebocú, tešia sa na príhovor Radka, ten nám pohotovo v skratke popisuj
