DXT 2023

Dolomiti- ak už si raz bol, tak si sa tam určite zaľúbil do tých úžasných kopcov a máš chuť ísť tam zas a znova. Tak ako aj ja. Bola som už niekoľkokrát a takmer vždy využívam možnosť sa tam vrátiť, dokonca mi robí potešenie sa tam patrične zničiť. Preto keď Radko -šéfinko SUT komunity hodí do pléna ponuku ísť tam behať Dolominy extreme trail, v ponuke má rôzne trasy, hneď lačne chmatnem tú najdlhšiu. Trasa 103 km dlhá s celkovým stúpaním 7200 metrov. Kratšiu trasu som absolvovala minulý rok a keďže ma veľmi očarila, chcela som si ju predĺžiť. Aspoň spoznám ďalší kusisko prírody v Dolomitoch. Priebežne zisťujem kto tam plánuje ísť, kto by rád išiel a prehováram, lákam, nútim ....dohodneme sa partia tri baby a jeden chalan. Marek je sveta skúsený, vo svete ultra mega skúsený borec, ktorý už kadečo zvládol, tak dúfam, že zvládne aj tri baby. Možno mal pribalené aj štople do uší, to sa ale nedozvieme. Ale určite mu dobre bolo, lebo sa počas celej našej výpravy usmievkal popod fúz.

Do Bratislavy cestujeme s Jankou Žuffovou, tam prisadne Marek Prachar a Peťka Strašková. Výprava môže začať. Naladíme sa na tú správnu, cestovateľskú strunu a hajde do Val di Zoldo. Tam nás čaká ubytko, za ktoré vďačíme Michel. Michel je jednou z organizátorov preteku. Oslovila Radka, či nejako riešime ubytko a ponúkla nám svoju pomoc. Slovo dalo slovo a miestečko na spanie vybavila. Krásne, čistučké, mäkké postele, sprchy....pre bežcov ideál. To ešte netušíme ako tú teplú sprchu po preteku, veľmi mokrom preteku, oceníme. Do centra diania prichádzame krátko po 17 a čaká nás rýchla registrácia, fotenie pod cieľovou bránou a nevieme sa dočkať uvítacieho programu. Keďže je to 10.ročník obec pripravila pre bežcov, priateľov behu a celú dedinku pasta party. Našli sme obrovský stan, vynikajúcu hudbu a štedré bary. Rozhodovanie bolo rýchle. Uvítací drink a už sme skúšali talianske dobroty. To nielen krásne vyzeralo, ale tá chuť....večera sa teda odkladá na neurčito. A či aj nejaká bude, lebo ani to prosseco nechutilo zle. Brali sme to ako slušný základ energie na zajtrajší deň. Na druhý deň ideme preskúmať okolie, popozerať časť trasy a blízke kopce. Priebežne sledujeme predpovede počasia, ktoré sú také kadejaké, len nie najlepšie. Poberieme sa pochystať veci, povinnú výbavu, oblečko a ešte na chvíľku sa pokúšame pospať. Štart je o 22.00, tak je kopa času na utriedenie myšlienok, krátky relax a ja veru aj na chvíľku zaspávam. Prebudím sa na šuchot, to už sa baby chystajú. Vstávam teda tiež a kontrolujem veci. Prebehne krátky meeting, čo obliecť, v čom kto plánuje bežať, bude teplo, zima, pršať...popúšťame uzdu fantázii a predštartovný stres začína. Neviem či to nazvať stresom, ja sa veľmi teším, chcem si ten beh užiť. Nabažiť sa toho krásneho prostredia, pokochať sa úsekmi ,, Anello Zoldano,, slávnou vysokohorskou trasou - v mnohých úsekoch budeme touto trasou bežať a spoznávať štíty obkolesujúce údolie Val di Zoldo. Na štart ideme družne celá partia, nasávame atmosféru, fotíme, cítime sa ako ultra hviezdy. Len či sa tak budeme aj zajtra cítiť.......hehe Vyhlasujú eliťákov, dokonca aj moje ctené meno....našťastie to nepočujem, to len Marekove vnímavé uši zachytili. Nechápem ako na to prišli, ale zrejme to bude na základe minuloročného úspešného absolvovania 72km trasy, kde som skončila na 3.mieste.

Hrá hudba, veselú vravu bežcov prehlušuje príhovor moderátora a čas sa kráti. Odpočítavame spoločne 10 sek do štartu, vybiehame.....je to krásne, emotívne, srdce mi búši, neviem či od nadšenia, stresu, užívam si tieto neopakovateľné chvíle. Je v tom nakumulovaná pozitívna energia všetkých bežcov. Človeku je tak krásne, až má chuť pustiť slzu, zadržím emócie (nemôžem rumázgať na každom štarte, do cieľa je ešte ďaleko, možno aj revať budem) a sústredím svoju myseľ na beh. Bežííííííme.....svetelný had sa vinie asfaltkou. Tentokrát sa moc dopredu nehrniem, viem, že ma čaká stovka, údajne ťažká stovka. Tak si idem na pocit, ide sa mi super, úvodné km sú zahrievacie. Po 3km nás čaká strmý výstup do kopca, úzky členitý chodníček -moc priestoru na predbiehanie nie je, začína trochu mrholiť, tak dávam pozor a pozerám popod nohy. Bežec pred nami sa šmykne a hodí čelovku, tak som ešte viac opatrná. Ľutujem, že tento úsek ideme hlbokou nocou, pretože absolútne nevidíme okolie, iba svetlá dediniek hlbolo v údolí. Pozerám popod nohy a sem tam zablúdi môj zrak vyššie, očarí ma svetielkujúci hadík vytvorený z čeloviek. Je to krásny obraz, viem, že bude treba ísť ešte vyššie, a vyššie a ešte ďalej. Ale takto to mám rada. Stále prší, šmýka sa, treba dávať pozor na šmykľavé korene. Snažím sa ako viem, ale aj tak lupnem na zadok....chytro sa pozbieram, ošúcham blato zo zadku a stehien a pokúšam sa o rýchly, opatrný zbeh. Prší takmer celú noc, je to príjemné, osviežujúce. Dúfam, že noc prejde rýchlo a čaká nás krásne svitanie. A tak aj je. Prebiehame úseky, v tme ťažko rozoznateľné, ale istotne krásne. Dostávame sa k prvej časovej bráne Passo Duran, tu začína najnáročnejšia časť trasy náročným stúpaním na Bivacco Grisetti 2050 m n.m. a náročným zjazdom k občerstvovačke Malga Grava. V exponovaných úsekoch naše kroky strážia horskí záchranári, tak aj nimi prebieham v čo najlepšej pohode, také úseky mám rada.

Spomínam si na jeden z minulého roka, mnohí bežci tam boli vyklepaní, tento rok je to také isté. Ja to zletím dole na reťazi, užívam si to ako len ja viem. Za obzorom sa už predierajú prvé paprsky slnka, obloha ružovie, sfarbuje sa do žlta, červena a ponúka nám nebeské farebné divadlo. Východ slnka, aký len v Dolomitoch môžeš zažiť-stojím a nasávam tú krásu, neviem sa prestať dívať na farebné divadlo, ktoré mi obloha ponúka. Prebehnem pár sto metrov a slnko je von, hreje, je to veľmi príjemné, silu dodávajúce teplo. Teším sa a bežím ďalej. Čaká ma krásny, verím že aj slnečný deň. Zbiehame po suťovisku Monte Civeta až po ďalšiu občerstvovačku.

Trasa mi slušne ubieha, moc nesledujem hodinky s profilom, značená je excelentne, nie je dôvod sa znepokojovať s blúdením. Predbieham mnohých bežcov, žien moc okolo seba nevidím. Vlastne ani jednu. Mnohé úseky idem sama, čo mi vyhovuje, snažím sa udržať si nastavené tempo. Táto časť trasy je veľmi krásna, bežíme po trávnatých svahoch a lúkach. V polovici trasy som na Passo Staulanza, prichádzam na občerstvovačku, upozorňujú nás, že sa blíži búrka. Rýchlo sa najem, doplním zásoby vody a upaľujem vpred. Nechcem búrku, v týchto horách ani za nič. Som strachoprd, alebo radšej búrkoprd. Upaľujem dopredu, toto prostredie spoznávam, boli sme sa tu včera prejsť, nad nami sa týči masív Monte Pelmo. Monte Pelmo je považovaný za jeden z najfascinujúcejších momumentov v Dolomitoch. Nespúšťam z neho zrak. Naozaj je nádherný. Prebiehame bahnitými úsekmi, chodníčkami a lesnými cestičkami až na vrchol hory Rite do múzea v oblakoch- Reinhold Messner Mountain Museum. Sem sa ešte chcem vrátiť a obzrieť si toto magické miesto zblízka. Čaká ma zbeh do doliny, chodníček podobný tým našim, miesta už nie sú exponované, tak si to veselo užívam, viem, že cieľ sa blíži. Ale aj búrka. Stále nám nad hlavami dunia hromy, ale búrka je ďaleko, tak nemám strach, skôr to beriem ako pozitívny doping.

Búrka sa blíži, nás ešte čaká výstup na hrebienok, nazvala som to riadne drsne, škaredo, ani nejdem písať ako, lebo zbeh z neho bol najotrasnejší čo som kedy v živote behala. To nevieš či ísť na zadku dole, aj som pár pokusov o beh skúsila, ale buď som sa paličkou zapichla v čečine, alebo som mala pocit, že hodím kotrmelec. Tak radšej opatrne smerom dolúúúúúú, bolo to velice výživných mínus 600 výškových, a možno aj viac, alebo menej...ale jedno viem naisto, že tam už ísť nechcem. Zdola nás sledovali záchranári, i keď neviem si predstaviť, ako by ma videli v tej husto zarastenej kosodrevine sa gúľať. Tam keby ma vygúľalo, tak letím až k nim. Po tomto drsnom zbehu konečne výstup hore, po tom divokom lajdaní dole kopcom si to mimoriadne užívam. Tu kdesi sa ku mne pripojí Andrej Farkaš a s ním ideme spoločne až do cieľa. Ťaháme sa navzájom, ja mrnčím, lebo suťovisko nemá konca kraja. Prebiehame popod masív, vlnitými chodníčkami, hore dole, hore dole a blížime sa k Val di Zoldo. Zhora ho máme ako na dlani. Naivne si myslím, že zbehneme rovno priamočiaro dole, ale trt makový. Zas len hore, popod skaly, začína to pekne burácať nad nami, hromy blesky sa isto iste blížia. Trielime, čo sa dá.....tajne dúfame, že dobehneme v suchu. Ale prvé kvapky nás rýchlo vyvedú z omylu a začína boj s časom a dažďom. Leje, my mokneme, ale bežíme čo nám sily stačia. Predbiehame pár bežcov, to nám dodá ešte viac chuti a sme na ceste. Tento úsek dobre poznám, vynárajú sa mi spomienky z minulého roka. Do cieľa je to ešte nejaké 3 km. Už nám nezáleží, či budeme špinaví, mokrí, lebo už takí sme......tak si hrdo bežíme po ceste, po lúke a dostávame sa zas pomedzi domy a vbiehame do posledného úseku. Z diaľky už počujeme moderátora, ohlasuje náš príchod, tak si užívame posledné metre a prebiehame cieľovou bránou. Je to tam! Zvládli sme to, tešíme sa, gratulujeme si navzájom.

Som 12.-ta žena, teším sa, že som aj tento extrémny závod dobojovala až do konca. To, že bol extrémny, musím naozaj potvrdiť. Bol to extrém, bolo to extrémne krásne, extrémne náročné. Ešte aj tie nešťastné búrky boli extrémne. Ale také sú Dolomiti. Extrémne nebezpečné, nie iba krásou, ale aj divokosťou a náročnými, drsnými podmienkami. Tu sa dozvedáme, že pretek stopli, niekde na 80km kôli búrkam. Teším sa o to viac, že som to stihla bez búrky. V cieli sa už stretáme všetci, posedíme v kaviarni, zapijeme víťazstvo a vybavujeme odvoz domov. Nechce sa naám v tom lejaku ísť už ani krok navyše. Teším sa na posteľ, sprchu a rozmýšľam, čo všetko idem zjesť. Zaspávam veľmi rýchlo. Potrebujem spať a jesť, nič viac ma v tejto chvíli neuspokojí viac. Teším sa na ďalšie ráno v Dolomitoch. Naplánovaný máme výlet k jazeru Sorapis. Je tu toľko toho, čo sa dá vidieť, že by bolo treba prísť na rok. Dohodneme si ďalšie bežecké dobrodružstvo o rok. A my slovo dodržíme, však: Janka, Peťka a Marek? :)

Ďakujem všetkým za podporu a pomoc. Ďakujem Radkovi Harachovi za ponuku štartového miesta, možnosť reprezentácie a pomoc s logistikou Ďakujem "adamsport.eu" za podporu a podporné prostriedky