ULTRAMAGURA 71

Tento rok Jogošíci porychtovali na výber až tri trasy. Ja som túžila po tej najdlhšej, ale keďže tento rok mám dosť termínovo vybookovaný ( áno, áno -priznávam, že tak je to každý rok) radšej som zvolila zlatú strednú cestu-trasu Ultramagura 71km. 

Poctivo trénujem, s kamošmi ladíme taktiku, formu a tešíme sa na stretnutie na Orave.

S Magduš v stredu pred pretekom pomôžeme označiť časť bežeckej trasy. Už teraz viem, že sa mi tam bude nesmierne páčiť. Označili sme úsek Zázrivá- Terchová až po rozhľadňu. Ku koncu nás schytil poriadny lejak, ale ostáva nám ešte označiť Javorinku. Špekulujeme čo a ako ideme urobiť, v lejaku sa nám moc nechce. Na pomoc voláme Majka Barienčíka, ako domáci isto pozná najkratšiu trasu vedúcu na kopec a my si skrátime cestu. Spoločne vybehneme hore a pribíjame poslednú značku. JOP!! Plán splnený. Dohadujeme sa ako pôjdeme sobotu. Všetko klape.

Stále nestíham naštudovať trasu, spolieham sa, že v piatok všetko doladím. Ale kdeže......v Ružomberku jarmok, tak ešte zavítam tam. Večer narýchlo všetko chystám, veď je to len sedemdesiatka, netreba mi toľko vecí. S Oňom sa dohodneme na spoločnej ceste z Párnice. 

Moc nespím, ale tak je to štandardne pred každým behom. Navarím si obrovskú nálož kaše a poriadne sa naraňajkujem. Chuť moc nemám, ale počítam s tým, že sa mi to vráti a budem mať dostatok sily počas. 

Na štarte sa stretáme samé známe tváre, Oňo s Majom ladia taktiku.....dohadujú sa, že pôjdu spoločne. Chcú si to naozaj užiť. Mne stále vrtí v bruchu, tak ešte hľadám wc. Predštartovná nervozita, alebo včerajšie pivko?? Neviem.

 Sú tu mnohá známe, ale aj neznáme tváre. Teším sa, mnohé úseky už poznám, ďalšie rada spoznám. 

Čas sa kráti, kontrola trasy v hodinách a 3,2,1 štart.....zaželám chalanom všetko dobré a vyrážam dopredu. Už od úvodu sa mi ide super, nohy prepletajú, dych stačí….cítim sa neuveriteľne dobre. Na to, že ešte stredu sme dali 30km mám nohy ľahké a užívam si to. 

Čaká nás úvodný kopček, Javorinka- to dobre poznám,  lebo sme na ňu v stredu v hnusnom lejaku vyniesli a poctivo zabili do zeme značku. Len moje dez/orientačné schopnosti mi nevedia vysnoriť z ktorej časti sa k nej dostaneme. Prebiehame lúčnym hrebienkom a pred nami sa ukáže prvý výšľap na Javorinku. Všetci zmiernili tempo, ja si idem svoje, už viem, že je to mierny a krátky kopec - a na ňom naša značka! To ma poháňa vpred. V kopci sa ešte obzerám a kontrolujem chalaňov Oňa a Maja.  Nevidím ich, ale viem, že oni to dobre poznajú a kopec vybúšia. 

Nasleduje nádherná časť hrebeňom, úzkym vlnitým chodníčkom pomedzi čučoredie - to je odmenou za stúpanie. Tu si to pekne valím koľko to dá. Baví ma to. Zaprášim si prvý gél. Mňam…. chutí ako med. Mojím cieľom je otestovať dnes beh na géloch s minimom prijmu tuhšej stravy(chlieb s masťou si predsa aspoň jeden dám) . Prebieham mne neznáme úseky, občas sa pristihnem,že mi to pripomína časť trasy OUV smer Prislop (v opačnom smere) ale doteraz nie som si tým istá. Ešte slnko nepečie tak sa beží fajne, nohy spolu s hlavou a žalúdkom nadviazali spoluprácu. Ja si užívam výhľady, v jednom zbehu ma prekotí cez palicu. Skrúti ma ako pijavicu na zemi, palica ostala celá- hnáty zdá sa v ten moment tiež. Divnô mi je, že dvojica muž a žena sa ani nespýtajú či som v pohode. Zrejme som vyzerala až moc dobre, odpúšťam im teda. Stúpanie na Minčol už dobre poznám. Chodníkom cez hustý les sa predierajú lúče slnka a vytvárajú nádherné obrazce. Ja fotím, natáčam videá a za spevu Berta a friends pokluskávam hore. Obieham  pár zúfalcov, dosť sa už v tomto stúpaní trápia. Ja sa na tento úsek veľmi teším, idem smerom k nám na Liptov a už už sa v diaľke črtá majestátny -môj obľúbený Choč. Spomeniem si, ako som tu mnohokrát v zime blúdila, teraz už chodník dôverne poznám a driapem čo mi sily a hudba v ušiach stačia na vrchol. Na vrcholovej stanici nás už čaká K a plné stoly pochutín. Zvítanie sa s Ivkou Hrkelovou, zoberiem len chleba,  Ivka mi natankuje fľašky a ja môžem pokračovať. Kratučký výšľap zjazdovkou a čaká ma prudký zbeh. Zbiehame dole lesikom- a zas mám dejavu - nebežala sa tadeto Koruna Oravy? Prisámvačku, že áno! Zbeh je fajný, les je suchý dá sa bežať naplno. Ja ale nenechávam nič na náhodu, nechcem rozbiť držku- opatrne na istotu. Len ponúka mnoho krás, nástrah a vôní. Zbieham, prepletám nohami, grip drží, ale palice mi lenivosť moja nedovolí schovať čo neskôr trpko ľutujem. Super sa mi beží, nohy ľahké ako srnka poskakujú po chodníku s prepletenými koreňmi stromov a tu zrazu bum! Palica sa mi skríži s nohou, zvrtí ma okolo nej ako hada v tanci a hodím krásneho, priam ukážkového papuliaka. Aj mi do smiechu je, ako ma dokáže jedna trápna palica o zem dva x hodiť 🫣🤣 kým sa pozviecham a otrasiem prejde asi pol dňa. Okľepem kosti, vyzerá, že všetko drží pokope, tentokrát bez krvi. Aj tak mám  zlé výsledky, už nepustím takto podaromnici ani kvapku. Pokračujem smelo, už opatrnejšie ďalej. Zbieham ponad Zázrivú, pomedzi chatovú oblasť do dediny. Tento úsek sa mi páči, dá sa bežať naplno. Zrýchlim a čoskoro som v dedine. Čosi na láka ísť znovu na miesto štartu ale bežec mi hovorí, že tam nemám ísť a mám pokračovať podľa gps. Uverím mu, aj keď pokušenie bolo poriadne silné. Obieham Ondrejove auto, joj mohla som si čosi sem nachystať čo by som zjedla či vypila a čo by ma potešilo…. nuž ale, ktože vedel, že to tadeto pôjdem. Myslím na chalanov, kde tak asi sú. Verím, že idú krásne dupajúc v tempe za mnou. A tento úsek je môj najľúbeznejší, lebo som si ho v stredu označila. Neskutočne sa z toho teším. Poznám každý meter. Kontrolujem, či ne/milovníci trailu neurobili zmeny v značení. 

Zdá sa, že všetko je ako má byť. Pokračujem hore lesnou cestičkou a viem, že raz dva som na kopci a už len nádhernou lúkou na ďalšiu kontrolu do najkrajšej chalupy v okolí - k Jogošíkom. Tam už stoly  preplnené pochutinami. Víta ma Peťa, že ty čo tu už robíš??? A ja, no veď bomby idem, nieee?!!!  💣🤣

Nezdá sa mi, žeby som nejako rýchlo išla, ale uverila som jej, že dobre idem. Nakoplo ma to a po doplnení kalórií už vybieham hore do ďalšieho ,, môjho,, úseku .  Čerstvo v pamäti kopček, rovinka, mierny zbeh, lúka a na striedačku dokola až po Terchovú. Tento úsek idem s Lacim Kalaberom tak sa nám super beží, pokecovo…. spomíname na to čo nás ešte v sezóne čaká a neminie. Km ubiehajú, prebiehame osady s nezvyčajnými názvami. Čo chalúpka, to iný príbeh. Rozprávkovo tam! Kiežby sa dal zastaviť čas a mohli sme sa tam pokochať viac. Nad Terchovou obdivne dvíhame zrak doľava na Rozsutec  a Fatru v plnej kráse. Zelená pokosená lúka nás zvedie priamo do stredu dediny ku kostolu a po pár metroch na horúcom rozpálenom asfalte odbočíme ku Vyhliadke. 

Ojojjjj terchovské ❤️ a majestátna vyhliadka. Oňahdy tam bol Jožko Matz s družinou - či tam bude i teraz?  Jeremyho už z diaľky počuť ako povzbudzuje bežcov trápiacich sa v prudkom kopci. Mne sa ide prekvapivo fajn. Turisti sa pýtajú, čo to za beh a keď poviem,  koľko km celkovo iba krútia nechápavo hlavou. Ja sa zas vytešujem, že už iba dvacka 20!!! 

Maaaaaria ty si už tu, huraaaaa…..Joziiiifek nás víta, berie fľaše, napĺňa - ja ešte dupem nahor do výšin večných. Aj som počítala schody, ale zabudla počet ;) mnoho ich bolo, mnoho 🤘

Jožko mi oznamuje novinu, Máňo prvá žena 70-tky. Neverím mu ani nos medzi očami. On vždy sranduje, tára, lichotí, nedá sa mu všetko veriť . Och, krivdila som mu (Jožinku prepáč).

Vyfasujem od neho horalku, nechcem,  ale núti mi ju: ber, uvidíš, že ťa zachráni. Joj koľko pravdy v tejto vete. 

Tu končí mne známy úsek. Teším sa na nové miesta. Vôbec to tu nepoznám.  Chalani mrnčia, že nás čaká strmák. Ja si vykračujem popredku, smejeme sa, že stádo vede vůl! rozumej : vůl= ja 😀

Potiahnem ich do kopca, ale v stúpaní akosi zaostávajú …. mne sa to až také strmé nezdalo. Ja už mám akosi v hlave pošemetené tie stúpania. Nevytiahla som ani palice, skúšam ako to ide bez. Jeden chalan sa ma pýta, či som nezabudla vytiahnuť, tak vysvetľujem, že dnes testujem mnohé veci v rámci prípravy. Ale možno som iba bola lenivá, ktovie.  Po strmom výšľape nasleduje dlhý, krásny zbeh. Tu chalanov opúšťam a stretneme sa až v cieli.  Cesta široká, suchá, bezpečná. Ideálna na tempo. Tak si púšťam hudbu a rúbem dolu. Ani neviem ako a zrazu som na ďalšej kontrole. Doplním pitie, naberiem chipsy, orechy, sušené ovocie a pokračujem vpred. Kopček vykráčam a zvážnicou bežím. Stále mám dosť síl, nohy vládzu, srdce plesá. Teším sa na zvonicu u Marunov, tam sa poriadne najem a marš smer cieľ. Kým k nej doťapem ešte veru hodne času prešlo. Slnko pálilo, vody pomenej bolo i keď potôčik kadejaký, len farbou nie moc lákavý bol obďaleč …..

 Vďačná sama sebe, že som sa nakrémovala opaľovacím krémom, lebo by som asi zhorela.

Na zvonici spevu, tanca, veselo bolo 💃Zvítanie s Lenkou a partiou, tu mali aj radler, dala som pár glgov a chleba do ruky. .. trochu som oprášila súborovie kroky, zacifrovala, zaspievala (asi falošne, keď si ma tam nenechali 🤩🙃) a pobrala sa v ústrety poslednému úseku. Chlieb mi v tej horúčave moc nešiel dole krkom, tak mi padla vhod Jožkova horalka. Tento úsek bol nádherný, cestičkou v lese pomedzi čučoredie, cez zakvitnuté lúky s vôňou pokosenej trávy, lúčnych kvetov a  štebotom vtákov. Posledné km lúkami, s pohľadom na dedinu v údolí…. v diaľke sa črtá škola, kostol - cieľ je blízko. Veľmi blízko. Pohľad na hodinky :2km. To už musím prefrčať rýchlosťou blesku. Žiadny kopec, iba zbeh. A to mám rada. Pridám, naťahujem krok a užívam si posledné metre. Predbieham pár bežcov, aj ich poľutujem, lebo im ozaj ťažko ide. Našťastie nepotrebujú nič, len to doťapkať do cieľa. Viac ich je z kratšej trasy. Hudba hrá, bežci už oddychujú, veselé usmiate tváre v cieli. Ja zbieham ako pani, elegantne do cieľovej brány. Vyskočím, zazvoním na zvonec a mojej ultrarozprávke je koniec!  Moderátorka Ivka si na hneď odchytí a oznamuje : Mária si prvá žena 70km (odpadla som prvý x)

Mne je to v ten moment smiešne, neverím ani jej- ja nemožem byť prvá! Jä?? Zázrivské pobehaňä a ja prvä…..🫣😱

Sa cítim zmätene, divne. Ako keď ťa pristihnú keď čosi vyvedieš, vyvedená z miery, dezorientovaná v orientácii. Jožko, Jožko veď ty si to beťár vedel! 

Tak sa s tým akosi zmierim, ale dosť mi to ešte trvalo pochopiť a uveriť. 

Stretávam tu baby, moje zlaté bežky Mišku a Peťku, tie ma poobskakujú, kofola, polievka, pivo …. všetko jem, hladná som ako vlk. 

Čakám na chalanov Majka a Oňa, tí mi ešte stíhajú aj gratulovať  (odpadla som 2x) nechápem ako to stihali počas behu sledovať. 

Dobiehajú spokojní, šťastní, limity prekonané - tešíme a gratulujeme si navzájom. 

Jogošící tento rok pripravili tri trasy a že boli pripravené skvele, o tom ste už isto počuli. Organizácia, občerstvovačky, štart, cieľ, všetci super ľudkovia na občerstvovačkách - boli ste boli úžasní! Ďakujem za krásne zážitky a o 2 roky sa vidíme opäť na štarte. 

Ďakujem slovakultratrail za možnosť reprezentovať.  

Ďakujem chalanom Oňovi a Majkovi za super deň v ich rodnom kraji, za kopu zážitkov a krásne momenty v cieli.

@jogosici 

@slovakultratrail

@ralpu

@rossignol