Rob to, čo robíš rád.... kľudne aj behaj, ako ja.. 😉

Lysá hora je najvyšší vrch v Moravsko-Sliezskych Beskydách. Leží nad obcou Ostravice. Má nadmorskú výšku 1323 m. Už niekoľko rokov sa začiatkom roka práve tu organizujú preteky LH24. Dvadsaťštyrihodinovka na Lysé - Kráľovne Beskyd. Už niekoľko rokov vždy v januári sledujem jej priebeh a moja túžba zúčastniť sa jej, rástla a rástla. Odvahu mám, to treba uznať. Aj talent prehovoriť druhých nech sa zúčastnia tiež. Nahovorila som kolegu z práce, nech skúsi, že sa mu isto bude páčiť. Bude mať perfektný tréning, aj km aj výškové metre a tým, že sa to točí dokola aj hlava dostane zabrať. Prihlásila som sa takmer hneď po spustení registrácie. Čo čert nechcel, zabudla som akosi do 5dní zaplatiť štartovné a bola som vyradená z listiny štartujúcich. No Máňo.....čo teraz??? 😱😈Ponechala som to na osud.  Na oplátku som na koncoročnej akcii SUT vyhrala štartovné na Ľudovu 50 a bolo zas veselo. Aj tam som chcela ísť. Na roztrhanie som!! Tešila som sa na bežeckú partiu a spriadala plány čo a ako ...

  No ako som sa ja na Obalu dostala, ani nejdem písať, lebo to fakt netuším. Isto ma niekto v slabej chvíli prehovoril, ja duša podvoľná, hneď som sa prihlásila a aj hneď zaplatila. Tak bolo treba aj ísť. Vedela som iba jedno, že to bude posledná stovečka tohto roku, treba si ju teda aj patrične užiť, poobzerať okolie Slovinska, vykúpať sa v mori, dobre sa najesť no a tak.....vlastne, ako na každom behu. Víkend pred Obalou idem do B. Štiavnice na komunitný Štiavnický ultrapunk. To, že to bola chyba, som zistila pár dní po. Ochorela som. V hrdle ma škrabalo, z nosa tieklo a suchý dráždivý kašeľ mi spríjemňoval noci.  Hneď som zahájila protiútok, nasadila som si mega dávky vitamínov, ATB, litre čaju a po práci pokoj na lôžku. Behať nebudem, pobežím až sobotu. Počítam dni, každá nádcha skončí po týždni, mne to nijako nevychádza. Vyzerá, že ak pobežím, dobré to nebude. Spínam ruky k nebesám, a želám si zdravie, suchý nos a mocné telo. Paňenka Maria Podsrpenská pomáhaj! Obala ponúk...

Jozef Psotka: bol jednou z najvýraznejších osobností slovenského výškového horolezectva. Spoločne so Zoltánom Demjánom vystúpili na najvyššiu horu sveta Mount Everest.  Jozef Psotka zahynul pri zostupe z Južného sedla. 15.10. to bolo 40 rokov. Každoročne sa na jeho počesť postaví na štart 200 pretekárov dvoch tratí: basic a extrém. Ja som sa prihlásila aj tento rok, bol to boj s časom, každoročne sa štartovka extémne rýchlo naplní. Jasnačka, že na extrém. Stihla som to, hurá! Leto prešlo, čo to odbehané bolo, s blížiacim sa termínom som sa začala tešiť. Tešila som sa na zmenenú trasu, ja som bežala pred rokmi pôvodnú verziu- takže zvedavosť a očakávania rástli. Deň dé sa blížil, predpoveď počasia dávala nádej, že to bude dokonalý, bežecký zážitok.  Ešte pripraviť batoh, ľahké nohy, sviežu myseľ a môžem ísť.  Pred štartom sa stretávame s Bohuškom a Alex, v PP máme zabezpečené ubytko a mne akosi nedochádza, že zajtra je ozaj pretek. Chcem si to ozaj užiť, kochať sa výhľadmi...