Príspevky

Obraz
  No ako som sa ja na Obalu dostala, ani nejdem písať, lebo to fakt netuším. Isto ma niekto v slabej chvíli prehovoril, ja duša podvoľná, hneď som sa prihlásila a aj hneď zaplatila. Tak bolo treba aj ísť. Vedela som iba jedno, že to bude posledná stovečka tohto roku, treba si ju teda aj patrične užiť, poobzerať okolie Slovinska, vykúpať sa v mori, dobre sa najesť no a tak.....vlastne, ako na každom behu. Víkend pred Obalou idem do B. Štiavnice na komunitný Štiavnický ultrapunk. To, že to bola chyba, som zistila pár dní po. Ochorela som. V hrdle ma škrabalo, z nosa tieklo a suchý dráždivý kašeľ mi spríjemňoval noci.  Hneď som zahájila protiútok, nasadila som si mega dávky vitamínov, ATB, litre čaju a po práci pokoj na lôžku. Behať nebudem, pobežím až sobotu. Počítam dni, každá nádcha skončí po týždni, mne to nijako nevychádza. Vyzerá, že ak pobežím, dobré to nebude. Spínam ruky k nebesám, a želám si zdravie, suchý nos a mocné telo. Paňenka Maria Podsrpenská pomáhaj! Obala ponúka viacero
Obraz
Jozef Psotka: bol jednou z najvýraznejších osobností slovenského výškového horolezectva. Spoločne so Zoltánom Demjánom vystúpili na najvyššiu horu sveta Mount Everest.  Jozef Psotka zahynul pri zostupe z Južného sedla. 15.10. to bolo 40 rokov. Každoročne sa na jeho počesť postaví na štart 200 pretekárov dvoch tratí: basic a extrém. Ja som sa prihlásila aj tento rok, bol to boj s časom, každoročne sa štartovka extémne rýchlo naplní. Jasnačka, že na extrém. Stihla som to, hurá! Leto prešlo, čo to odbehané bolo, s blížiacim sa termínom som sa začala tešiť. Tešila som sa na zmenenú trasu, ja som bežala pred rokmi pôvodnú verziu- takže zvedavosť a očakávania rástli. Deň dé sa blížil, predpoveď počasia dávala nádej, že to bude dokonalý, bežecký zážitok.  Ešte pripraviť batoh, ľahké nohy, sviežu myseľ a môžem ísť.  Pred štartom sa stretávame s Bohuškom a Alex, v PP máme zabezpečené ubytko a mne akosi nedochádza, že zajtra je ozaj pretek. Chcem si to ozaj užiť, kochať sa výhľadmi ak nejaké bud
Obraz
 GGUT 2024 Moje spomienky na tento už raz absolvovaný  trail sú mokré, hmlisté, spomínam si iba na časť kdesi v polovici, na občerstvovacej stanici, kde som jedla, bola asi hodinu na wc a dumala, či ísť, či neísť..... Vedela som, že raz sa sem isto vrátim a počasie budem mať luxusné s výhľadmi za odmenu. A tak sa aj stalo. Na tento rok som si vymyslela viac zahraničných pretekov a jeden z nich bol reparát GGUT.  Termínovo mi zapadol úplne skvele na začiatok mojej letnej dovolenky. Bolo to presne mesiac po Lavaredo ultra trail, takže čas na regeneráciu bol celkom dostačujúci. Po LUT som nastúpila okamžite do práce, nebol čas na poriadny oddych a dostatočný spánok. Môj cieľ bol ale odbehnúť to v čo najlepšom čase, bez čelovky v cieli. Na cestu sme sa vydali partia - ja s priateľom Peťom a Majo Poláček s manželkou Darinkou a Belinkou. Belinka je havko. Balili sme viac ako dve hodiny, čakala nás dlhá cesta, po preteku sme chceli ešte ísť bajkovať do Nemecka. Nabalení ako rumunskí cigáni, p
Obraz
LAVAREDO ULTRA TRAIL BY UTMB Neverím vlastným pocitom, že toto môžem písať.....ja, čo som si o sebe nikdy nemyslela, žeby som mohla ísť behať tento prestížny pretek. Tak teda vážení, ja som tam bola, ja som to odbehla a ešte aj aká spokojná s výsledkom som ostala..... V Cortine som bola viac x, nikdy ale behať. Raz liezť, potom sa po feratách naháňať.....a vždy tak tajne, nesmelo pokukujúc po bežcoch, im tak trošku závidieť. Zvolenčania moji super bežeckí kamoši tam chodia už niekoľko rokov a nešetria slovami chvály. Mňa ale odrádza tá masa ľudí..... Tento rok, keďže zbieram UTMB kamene, je tak trošku iný. Poprihlasujem sa na Istriu a aj Lavaredo. Nech je tých kameňov dosť, lebo sny si treba plniť........  Na Lavaredo sme prihlásení spoločne s Majom Poláčekom. Plán bol, že budeme cestovať s polovičkami, nakoniec sa im nedá a my musíme. Dohodnutí sme, že ak bude problém s ubytkom, prespíme aj kdesi v aute. Čas sa kráti, ubytko nemáme, Majo v utorok zarezervuje čosi poblíž Cortiny.