To, že UTMB je snom každého bežca všetci viete, aj ja som sa po mojich návštevách v Chamonix chcela aspoň raz zúčastniť tohoto prestížneho ultratrailového behu. Kamene nazbierané boli, tak som sa prihlásila a čakala: Palino Pé povedal, že šanca je 50/50.....tsss!! Neverila som mu ani trolinku. Ja som tam chcela ísť teraz, buď alebo! Veď roky utekajú, mladšia ani rýchlejšia ja už nebudem, musím sa ja teraz rydať, bo bude neskoro. Vylosovali ma. S iným som nepočítala.....alebo áno??? Už neviem veru. Mnohí kamoši boli sklamaní, ja potešená a zvedavá tak akurát. V tréningoch som skúšala, testovala, obuv, gély, jedlo.....skúšala, kombinovala a ladila. Myslím, že v príprave som nezanedbala nič, okrem supportu. Ten som si naivne myslela, že mi nebude treba, veď už som také dĺžky behala a tak si budem musieť nejako vystačiť aj sama s občerstvovacími stanicami. Sladká naivita a nevedomosť moja! A aj mi bolo divné, že všetci sa stále pýtajú na support, ktorý ja nemám, a ni...
