114km/4800v.m. Hriňovská 100

 September je u mňa akýsi nabitý pretekmi, sama neviem, kto ma na všetky poprihlasoval a ešte aj štartovné poplatenô, aby už cesty s5 nebolo😏Tento rok mám odbehnutých stoviek trošku viac, tak zvažujem kadečo, dokonca aj to, že ju možno ani nedokončím.

Ale tak si poviem, alebo to pôjde, alebo aj nie. 2týždne po B7 som si našla v kalendári Hriňovskú 100....tak rozmýšľam, ako idem čo najskôr zregenerovať...plány smelé, skutek utek. Aj som chvíľku zvažovala neísť, no ale dá ti to, keď vidíš motivačné fotky Inky a Vladka ako značia luxusne celú trasu......to aj keď nechceš, chceš ísť :))

Prípravy zas v duchu, hádam dáko bude.....teda nijaké. Ani ubytko, ani cesta a ani nič čo jeho je amen. Lenže ak je človek obklopený ľuďmi, skvelými kamošmi, ultrabežcami, vždy sa akési riešenie nájde. Však Peti - áno je to ona, Petka Navrátilová, ktorá tvrdí, že Troška bežká, ale už dáááávno to nie je pravda. Behá veľa a dobre!!! Ona na rozdiel odomňa všetko krásne naplánuje, vybaví, porieši a ja sa iba veziem s ňou 👭😇

Ubytko mala, ja som nikde blízko nezohnala....kde som spala? S ňou, na prístelke. Túto ženu si nikdy nepusť ďalej od seba, je to anjel 

Cesta bola krkolomná, ale došli sme akurát včas, aby sme v klídku stihli registráciu. Zvítali sme sa s kamošmi, rýchlo na ubytko, nájsť reštiku s rýchlou večerou- čakali sme trošku dlhšie: hodinu a pol?😵 a šup pod perinu. Ešte doladiť batôžky a pokus o spánok.

4.23 budíček. Ja sa šmatlem, stále moc chuti na beh ešte nie je.....spolieham sa ale na to, že aj to príde.

Na štart už cupkáme v daždi. Mne to nevadí, bolo i horšie a stále aj horšie ešte môže byť. Stretávame sa tu so Zuzkou a s ostatnými kamošmi. Víta nás Rado a tesne pred štartom zahrá na fujare. Krásny úvod a ja sa konečne začínam tešiť. Fujara vo mne zobudila bežca..... V  hlave  však mám nové hodiny a spoluprácu s nimi. Zapla som ich už 10 minút pred štartom, skúšam a tvárim sa, že im rozumiem. Neistota zvíťazí, vyberiem druhé a zapnem aj tie. Jedným verím, druhým veriť chcem! Z myšlienok ma vyruší povel : štart! Ani neviem ako a bežíme. Páči sa mi to. Viem, že musím ísť pomaly, tak si to patrične vychutnávam. Do Táňova coby dup! Víta nás Runningteam Zvolen- ja tam spoznávam Mira a jeho dcéru Leušku. Samozrejme zapisovač časov Janko, známy to Jogošík. Chváli ma ako krásne idem....robí si samozrejme prdel zo mňa 😂

Km ubiehajú, pridal sa ku mne Matúš Sipko, skúša ísť na pohodu, tak, aby v cieli nezdochol. So mnou mu to ide akurát. Využívam to na odovzdávanie rád do života ultrabežca. Síce nebehám dlho, ale skúseností mám, tak akurát. Dobieha nás Jany Murgaš a on ho poúča, že mne nemá veriť 😁

Spomeniem mu vazelínu a jej zázračné vlastnosti, hneď ju aj vyžobrem od spolubežca na trati a môj osud, o dovzdávaní cenných rád je spečatený! Matúš mi verí....Janči uznal nakoniec aj sám, že čo poradím ozaj dobré je, hoc na prvé počutie to tak múdro nevyzerá.....ale ja už som rôzne neduhy, komplikácie a starosti na behoch mala, tak aj čosi viem. I keď, aj tárať viem.....:)

Prebiehame lúčkami, hmly nám vytvárajú nádherné divadelné scény, sem tam nás pokropí dážď. Príjemný, chladný vánok vytvára dokonalé podmienky na beh. Dobre sa dýcha, svieži vzduch s prímesou bio hnoja, toto ja môžem. Trochu mi vadia kravské lajná, nie že by som bola z cukru, ale strepať sa do takého fajnieho mäkieho lajna sa nechcem. Som dáma.

Bolo by to krásne, keby mi nezačal haprovať žalúdok. Neviem či je to tým refluxom čo mám, ale pocit nauzey, meteorizmus si pýtali pozornosť. Takže som alebo prdela, alebo grgala ......a ono ti to vôbec nepomáhalo. Obžila som v Ďubákove......aspoň som si to myslela. Privítala ma rozjarená duchovne naladená skupinka na čele s Karinkou Vé a Lenkou Es. Poobskakuje ma aj Bohuš. Spozorniem, žeby to bol ten slávny Bohuš, King of Lajfpodkastis? Priznáva sa hneď, i keď ja mu nechcem veriť, lebo v mojej hlave ho mám zafixovaného ako pánka v rokoch......a tento mládenček sa mi k mojej predstave nechce hodiť👨 Lenže Ježiško a Paňenka Maria sa na mňa kukajú a ja misím uveriť. Nevideli a uverili, ja vidím a i verím 👀 Napakujem sa jedlom, pitím, skúšam popiť fatru liečivú a v tanečnom rytme odchádzam. Nech mi pánboh pomáha.

Ťažkosti ma neopúšťajú, tak si občas ponadávam a skúšam zrýchliť krok. Občas to vyjde, občas sa žalúdok oprie o bránicu a spomalí ma. Lenže ja sa zatnem a aj keby čo bolo, nebudem ja v skupinke Grcajúca bárby- prihováram sa žalúdku svojmu a skamarátime sa. Prebiehame krásnymi lúčkami, pomedzi pasúce sa kravy. V lesoch objavujeme krásne voňavučké hríby, som v pokušení zbierať ich. Ja ich vidím takmer všade. Rozmýšľam, kde to mali byť tie osy ( keby som si riadne čítala propozície, viem, že boli už strašne dáááávno)...... Sem-tam mi zadrnčí telefón so správou z domova, ozývajú sa z domu..,,, super ideš, poď, poď!!! Viem, že super nejdem, ale idem. Najviac správ mám od segry z Čr. Poteším sa, odpíšem pár holých viet a šprintujem ďalej. Šprint mi vydrží asi 100m 😁😁 V Málinci nás vítajú  Jogoši, Aďka mi naordinuje pár tbl, pre istotu ich neužijem hneď. Teším sa na horúcu polievku. Hrám divadlo, ako dobre mi je, i keď mi je dosť blbě. Peťka Štócová mi núka čaj, skúšam všetko vypiť a zjesť. Posilnení sa poberáme ďalej.  Čaká nás Dobroč.Tajne dúfame, že sa nám podarí dôjsť tak, aby sme nemuseli zapínať čelovky. Obloha sa sfarbuje nádhernými purpurovými farbami, slnko zapadá za obzor a ja sa kochám....slušným tempom zbiehame lesnou cestou.

V hustom lese napokon musíme založiť čelovky, nechcem zlomiť nos, potknúť sa, či sa doráňať inak. Aj tak už vyzerám celkom pekne husto, chrbát zase obdretý, ruky doškriabané z černičia, nohy opŕhlené, na stehne modrina - pozostatok z B7. Na fešandu to nebude ani dnes....😌 Zbiehame cez Hrnčiarky do Kotmanovej a tu si spomínam, na Vierku eN, tá tu kdesi býva, nepamätám si ktorý je to dom......škoda, že ona sa práve bajkuje kdesi na Elbruse, určite by nás veselo vítala....:) V Dobroči ma obsluhujú ako princeznú, čaj dostanem do pohára na stopke, ostatným je to podozrivé, neveria mi a smejú sa, že to je určite prosecco .....bol to čaj!! Dám si aj pár glgov riadneho piva, dúfam, že by mi mohlo aj pomôcť.  Nádej umiera posledná.....či pomohlo neviem povedať, každopádne otupilo zmysly....asi po pol km sme poriadne zakufrovali!...Značenie elegantné a predsa. Našťastie som kukla na oboje hodín a hneď sa mi to nezdalo.....vraciame sa s5 a hľadáme správny smer. 

Trielime hore, na vrch Dobroč a tešíme sa, že nás čaká už iba pár sto výškových metrov. 

Tu kdesi dobiehame Zuzku s parťákmi, jej je tiež akosi blivno......pomohla jej akási tbl, tak žobrem o ňu i ja. Pahltne ju zožeriem a čakám na zázrak 🙏

Na poslednej kontrole zobnem cukríky, už sa mi ani nechce jesť a piť, viem, že cieľ je za cca 6km, to už ubehne ako voda. Rozbehnem sa po ceste svižným tempom. Mesiac svieti na cestu a tiene 

tancujú. Matúš sa rozbehol a letel do cieľa. Odpúšťam mu, aj keď sa dušoval, že to dobačuje so mnou. My sme bežkali spoločne s Janym Murgašom. Keciame o všeličom možnom, on sa už teší na dovolenku s rodinkou.....v utorok letí na Rhodos. To sa mu bude regenerovať...Akosi rýchlo sme na hornej časti zjazdovky.....teším sa ako to zbehnem. Ide mi to fajne, stehná držia. Do kroku nám vyhráva hudba, z diaľky sa ozýva spev svadobčanov. Zrazu predomnou ženích...chváli sa, že sa žení, ponúka ma pálenkou. Aj ma pokúša za jeden skúsiť, či by ma nenapravilo.... nebudem sa  pokúšať, odmietnem. Pýtam sa ich kade ísť, jeden čihi- vpravóóó, druhý hota- vľavóóó....paskudníci, takmer sme sa dali nachytať...

Ešte krátky prebeh mestečkom, spomínam si na ráno, míňame pizzeriu, popri nej kruháčom k penziónu, kde sme spali a stade už len 400m. Bežíme a tešíme sa na záver. V cieli nás vítajú Radko Harach a Ľubka, spoločne sa tešíme, že sa opäť vidíme. Ďakujem im za tento zážitok. 

Dozvedám sa, že som 5.žena celkovo a prvá v kategórii. Obsypú ma cenami a ja som šťastná, spokojná a hrdá, že som to aj napriek všetkému pokorila. Mätový čaj mi chutí ako med. Teším sa na teplú sprchu, polievku a spánok. Čakám na Peťku. Usteliem si v aute a zaspávam. Za chvíľočku je za oknom Peťka- zabehla to ako panička za super luxusný čas. Gratulujeme si navzájom, ona sa ide ospršiť, napapkať a pokúšame sa zdriemnuť.  

Ráno sa zobúdzame do chladného, ale slnečného dňa. Tešíme sa na raňajky. Plánujeme sa zastaviť na benzínke a tam sa napchať teplým jedlom. Ideme sa do priestorov cieľa a tam dostávame ponuku na ultratrailové raňajky. To sa neodmieta....nechápem, ako to tá Ľubka s Radom robia, že sú stále svieži, veselí a ochotní navariť čaj, kávu, mlsáme čo nám oči vidia i nevidia. Ja mám hlad, to je dobré znamenie. Ešte dostaneme poživeň na cestu, ďakujeme za všetko a lúčime sa s nimi. 

Myslím, že Hriňovskú som nebežala naposledy. Teším sa zas o rok ......bolo to krásne. Najkrajšie využitá upršaná sobota s podobne naladenými kamarátmi.....👌😉

P.S.: tajne som dúfala, že konečne po tejto 100, kedy som naozaj málo jedla, schudnem.......opak bol pravdou ..:( vážim stále rovnako, ani deko menej. Tak si sľúbim, že ešte nejakú stofku do konca roka zbúcham, ktorá to bude, je zatiaľ tajomstvo aj pre mňa......a pre vás, ostávam navždy Ferdo Mravec ✌✌✌môžete hádať prečo...😂

Ďakujem Slovakultratrail a  Adamsport za podporu a motiváciu  🙏