Norway

 Moja krátka pamäť 🫣🤗

Grossglockner ultra a Kaprun ma očarili, bola to láska na prvý pohľad. Prvý rok trasa 100km - vtedy som to nazvala najťažším pretekom môjho života, boj o život (veď ak potrebuješ vedieť viac kukni blog, tam je všetko - pekne na parádu opísané ) 

A asi som vtedy povedala, že sem nechcem nikdy viac ísť, iba ak bajkovať alebo turistikovať…… a možno, ozaj len možno, trochu pobehať. Určite ale nie pretekať!

Ale išla som aj ďalší rok. Áno, áno - behať! 

A tento rok, keď Radko zo SUT dal do pléna voľnú registráciu na toto podujatie, neváhala som. Opatrne som zvolila kratšiu trasu. Termínovo to bolo 3 týždne po Lavarede, preto ,,len,, 84km.  Chcela som to mať ako pekný meraný tréning. 

Dovolenka nahlásená, týždeň v Kaprune bude teda využitý naplno. 

Odchádzame štvrtok, cesta dlhá ale bezproblémová. Bývame v centre mesta, na miesto štartu a cieľa máme 5 minút. Vy-ni-ka-jú- ce! 

Registrácia prebehne hladko, pokiaľ som nezistila, že mi chýba bus na štart . Upokojím sa, kúpim lístok a basta. Lenže….. tickets solid, OMG! 

My máme štart 30 km od Kaprunu v údolnej stanici Enzingerboden a tam pretekárov odváža autobus. S kúpeným lístkom. Ja ho nemám, kúpiť sa nedá, prvý trapas na svete. Ale o život nejde, no stres. 

Ako sa tam tmolím, prihovoria sa mi chalani z Rbk. Poteším sa veľmi. Ani oni nemajú kúpený lístok. Spájame teda sily a hneď organizujeme spoločnú cestu. Yess! 

Piatok dopoludnia sa ešte preveziem na bajku a poobede už balím veci a snažím sa oddychovať. Jem, pijem, spím a to opakujem až do noci. Aj mi chutí, aj nechutí, aj sa mi chce spať a aj nie......toto márnenie času pred nenávidím, už chcem byť na štarte a bežať. 

Našťastie to utečie veľmi rýchlo a je čas sa presunúť na štart. V polovici cesty presadnem k chalanom už ideme spoločne. Cesta divoká, kľukatá, ostré zákruty.....raňajšie kamikadze. Predštartovná náladka vrcholí, stretávame sa tam viacerí slováci. Pred vstupom do koridoru kontrolujú povinnú výbavu. 

3.2.1 štart

Hneď úvod je do kopca. Čaká nás 5km, 1000 v.m., taký malý Choč. Treba ísť ale svižne, limit je hodinu a pol. Ja sa moc nechcem rozbiť v úvode, tak idem na 70%. Nerada by som prepálila úvod a potom by som kŕkala ďalej. Svižne vydupem prvý úsek, netrvalo dlho a som úplne hore. Prvá občerstvovačka. Nepotrebujem nič, tak iba banán do ruky a bežím ďalej. Tu to už dôverne spoznávam. Odtiaľto nekonečný zbeh do Kalsu. Teraz sa naň teším. Počasie ideálne na beh, tak si to smelo rúbem zákrutami. 

Beží sa mi ozaj fajne. Vládzem a v pamäti mám všetky úseky. V Kalse to vrie, veľa bežcov so svojimi supporťákmi vo veselej nálade. Pomáhajú im s prípravou jedla, hľadaním droppbagov a balením do ďalšieho úseku. Ja som tam sama, tak mi to trvá dlhšie, naberiem si tanier polievky, cestoviny a pokojne sa najem. Tu stretávam Lukáša, on beží stovku. Podopĺňam fľaše a čo najskôr sa stade vymotám. Nasleduje stúpanie tak ešte dojem banán a pre istotu si dám ešte jeden gél. Tiahle stúpanie do kopca vystrieda luxusný chodníček a tu sa snažím udržať tempo. Slniečko už poriadne hreje, v lese je ale ešte príjemný chládok. Obieham viacerých chlapov, to mi urobí ešte väčšiu radosť a pokračujem v tempe ďalej. Výhľady sú dokonalé. Slnkom zaliate vysoké končiare, zakvitnuté lúky a majestátny Grossglockner. Každý výšľap je odmenený výhľadmi.

 Občas zastanem a iba sa kochám tou nekonečnou krásou. Lúky sú plné pestrofarebných kvetov a pasúcich sa kráv. Aj im je teplo. Mňa s pribúdajúcim teplom už tiež fajne žuje. Neviem sa dočkať ďalšej stanice. Občas si naberiem vodu z potôčika, aj keď mám trochu obavy či robím správne. Pijú ju aj chalani čo bežia okolo mňa, tak som pokojnejšia. Poviem si, buď sa pototo alebo ma vysuší ako slivku. Po zostupe zo sedla Stockerscharte pokračuje trať technicky náročným zbehom. Teším sa na úsek okolo priehrady. Voda v nej je smaragdovozelená až  tmavomodrá. Na jej hladine sa zrkadlí odraz masívu. Bežíme priamo po priehradnom múre a po krátkom výšvihu som hore na chate s jedlom a konečne pitím. Vysmädnutá som ako ťava. Pijem koľko sa dá. Kolu, čaj a natankujem si aj kávu. Zjem plný tanier cestovín so syrom. Majú tu aj gély, tak si zoberiem rovno tri a upaľujem preč. 

Tento kamenný výšľap by mal byť takmer posledným ťažkým úsekom trasy. Patrične si ho užívam. Dokonca zas popredbieham pár chalanov. Asi som zjedla cestoviny príliš rýchlo, lebo mám kŕče v bruchu. Musím im uniknúť, bojím sa, či nebude nasledovať rachot. Stúpam do priesmyku Untere Pfandlscharte 2663m. Je dlhý a náročný. Slnko je vysoko a pripeká. Našťastie to vydupocem celkom rýchlo. Hore sú chalani horskáči a upozorňujú na drsný zbeh čo bude nasledovať. Začiatok je úzky a strmý. V tejto časti sú ešte snehové polia, tak sa šmýkame po zadku dole. Ja brzdím palicami a rukami, samozrejme bez rukavíc. Omŕza mi každý prst. V najstrmšej pasáži nás strážia chalani z HS. Natiahnuté je lano, ktorého sa treba pridržať a šmyknúť sa dole. Niektorým to ale trvá strašne dlho, baby sa boja pustiť a trvá to nekonečne. Znervózňuje ma to. Záchranári sa to snažia urýchliť a pomáhajú. Ja obchádzam lano a púšťam sa popri na zadku. Letím dole. 

Zabrzdím na konci snehového poľa. Konečne. Rozbehnem sa vpred, popreskakujem potoky vody. Tu sa už dá pobehnúť. Zbieham na chodník strmo a kľukato dole. Chodník tvorí zmes skál, sute a kamenia, preto treba dávať veľký pozor na každý krok. Nedá sa to bežať, iba cupkám ako vrana a pokúšam sa ísť to čo najrýchlejšie. Nekonečne dlhý zbeh. Nadávam. Zabudla som, že aj roky predtým to bolo rovnako zlé. Aj si myslím, že už som dole, ale zase nasleduje ďalšia zákrutka a zbeh. A takto dokola. Chodník prechádza cez lúky a serpentínami klesá okolo chaty Trauneralm ďalej do doliny smerom na Fusch. Tu už nasleduje krásna behateľná pasáž. Široká cesta po ktorej sa dá bežať. Užívam si to. Bežím. Po oboch stranách hučia vodopády, na lúke sa pasú kone  a ja si užívam posledné km. 

Na poslednej občerstvovačke beriem do ruky banány, keksy a gély. Vybieham do posledného úseku. Plánujem prísť do cieľa bez čelovky. Musím pridať. Zapnem 4x4 a kopce drmem najviac ako sa dá. Predbieham, obieham aj ženy......👧

Kopec bývalej zjazdovky mi tentokrát chutí. Mám pocit, že som na vrchol vyletela. Chodník sa stáča doprava do lesa a tu už viem, že už nenasleduje žiadne stúpanie a trasa už bude iba klesať.  Skontrolujem čas na hodinkách, nóóó môže byť! Posledné km bežím ako vládzem. Chcem už byť v cieli a dať si kolu. Dobieham štyroch bežcov, sú prekvapení, že bežím. Oni už len kráčajú. Naberiem ešte viac chuti a zbieham z cesty do lesa na krásny singláčik. Stmieva sa. Pre istotu vyberiem čelovku. V lese je šero. Nedokážem tak dobre čítať terén a občas kopnem do koreňa. Čelovka mi výrazne pomáha. Zbieham z lesa na cestu a k prvým domom v meste. Už z diaľky počuť vyhrávať hudbu. Pritvrdím ešte viac. Síl mám dosť. Na úzkom chodníčku obehnem jednu babu. 

100 m do cieľa. Bežím a za potlesku a povzbudzovania ľudí vedľa trasy vbieham do cieľa. Hotovo! Je prekvapujúce ako rýchlo človek zabudne na nepríjemný, nekončiaci zbeh a v cieli už špekuluje o ďalšom huncútstve. 

11m. celkovo ženy, 1m. kategória 

Spokojná, spotená, špinavá a šťastná. Dokonca ani moc unavená nie som. Takto som to aj chcela. Čaká ma tu ešte dovolenka.  Tretí x GGUT a vždy sa je čím kochať, užiť si to naplno a rovnako sa radovať v cieli. Mám to tu rada, technická a náročná trasa, skvelá organizácia a  príjemná atmosféra v meste. A keď praje aj počasie, tak z toho vyjde dokonalý deň.

Ďakujem @Slovakultratrail za možnosť zúčastniť sa tohto podujatia a môcť reprezentovať

Ďakujem @Rossignol_slovensko za pomoc a podporu

Ďakujem @Dynasport Prievidza za pomoc a podporu

A ďakujem aj vám všetkým za podporu počas a po behu :)