GGUT- moje SKORO prvé DNF 

Opustila som sa už dva dni pred štartom, keď som videla predpoveď počasia 💦💧💨💩💧😬.....ale nikdy nie je nič také zlé, aby nemohlo byť ešte horšie 😏

Ani neviem kde a čím skôr začať, lebo by sa to dalo aj jedným slovkom nazvať a to MASAKER

Do Kaprunu cestujeme štyri duše, Lenka s nami nakoniec nejde, dobre to tá vedela čomu všetkému sa vyhne :)Buď čo najskôr zdravá Leni!

Vo vlaku sa zoznamujem s Cinkym, v Ba sa pridáme ku Slavovi S. a Peťovi Gemeranovi. Za pár hodín sme v slnečnom Kaprune. Mne svitá nová nádej, snáď to nebude také zlé!! Poobzerali sme výstavu, zľahka obehli mestečko plné nabrúsených bežcov a išli sa registrovať. Tu chcú číslo, vraj sme ho dostali do mejlu, tie ako viete ja nečítam, tak listujem v 45 nových mejloch a hľadám ten správny. YEES! 205 ✌

Počasie sa neustále mení, slnko vystrieda nárazový vietor, oblaky, dážď a v diaľke počuť a aj krásne vidieť blesky. Tie ja na preteku nechcem zažiť. 

Tak som si povedala, veď hádam majú Tí Rakúšania dosť rozumu a stopnú to včas, nepustia nás na trasu, ak by nás malo čosi tam pozabíjať. No a aj tak bolo. 

Štartujeme o 22h večer, za výdatného lejaku......už na štarte sme premočení do nitky. To ale ešte netušíme čo nás čaká neskôr. Predštartovná atmosféra je úžasná, spev, potlesky, hudba na plné pecky a skvelý  moderátor. Nie je čas na stres. 3,2,1 goooooo a vyrážame mestom. Svetelný had sa vydal v ústrety noci.

Idem si opatrtno, cesta to bude dlhá ...parametre sľubujú dlhú a výživnú trať . V tej tme nevidím kade ideme, registrujem iba strmšie zrázy, potok, tunel.....moc toho nie je vidieť. V mysli lovím info o trase. Peťo ju dobre poznal, už to bežal, tak približne viem, čo kde má nasledovať. Za priehradou sa ocitáme na brehu rozbúrenej ľadovej rieky.....treba ju nejako prebrodiť, to si poviem, čo ti práši....to bola ešte malina. Takto sme to prechádzali 3x, mnohých to stiahlo do vody, ohádzalo o skaly.....ja som hrešila, nadávala, kliala....viem, že za to zhorím v pekle, natancujem sa na uhlíkoch, klobásu budem diablom opekať....ale prísť o život v tramtárii tak to teda NO!!!

Osmelila som sa a akosi , aj celkom úspešne som to dala! Šťastná, mokrá, živá. Šuchceme sa v lejaku ďalej, nástrah nie je ale stále dosť...ďalšia kktina pred nami.....Áno, áno som dáma, ale bontón nebontón, je to pravda. Dve foršty desiatky veďa seba, ponad bujarú rieku.... hukot rieky umočňuje pocit strachu, predomnou sa klepe dievčinka, krok za krokom sa dostávame na druhú stranu. Tu keby ma šmyklo, tak neviem kde a či aj, ma vylovia....Tu si poviem, ešte jeden takýto úsek a končím. Toto je morál. Poviem si, po ďalšiu občerstvovačku a končím. Mokrá, uzimená ťapkám hore na Berghotel- Rudolfshutte, na ceduli čítam, a ak ešte som pri zmysloch a dobre vidím: 2315m. Vnútri sa klepú takmer všetci čo už sú tam. Vyhodnotím situáciu, ak sa neprezlečiem, zamrznem, oblečiem goráčové gate od Miša K., vyutieram sa dosucha , nasúkam sa do suchého  trička, oblečiem do nitky premočenú bundu, našutrujem sa jedlom, natankujem flašky a skúšam vyjsť. Vietor sa mi opre do tváre, ľadová sprcha mi rozdrapí oči, klepe ma ......ak rýchlo nevyrazím, končím. Tu si prvý  a potom ešte po mnohý krát poviem, si zdravá, ruky, nohy máš, tak len pekne šmýkaj. Katka L.to šťastie nemá, tak veľmi by sa rozbehla a teraz nemôže, utriem sopeľ, možno to boli aj slzy- tak veľmi jej želám, nech je už  zdravá a behá. A práve kôli nej to nevzdám. Veď mne ani nič nie je, iba prekliata skurvená zima, ktorú ja tak milujem......ale Mišove gate hrejúúúúú, ju ju júúúúú.....šuštia a ja viem, že takto to bude už len fajn. Idem ďalej Kals ma čaká..........toto bol naozaj prekrásny úsek. Škoda, že v kuse lialo, vodopády tiekli, chodníčky boli plné vody a nádherné olivovo  zelené pláne mi pohladili dušu. Bežím, prdím, brucho mi nadulo ako koze, ale pravidelné odfukovanie pomohlo. Už ani neriešim, či to niekto počuje, tu ma nepozná nikto, nevieš- nerieš! Pred Kalsom ma svižne obieha snedý mladík a posmeľuje ma go, go.... pýta sa, koľko bežím...110 km , nechce uveriť...pohľad na pásku ho uzemní. Respect! 👌👌Šuhajko, neviem ti ja teraz povedať, či rešpekt......zasmejeme sa obaja a ideme do krmelca spoločne. 

Krmelce sú dokonalé, polievky, cestovinky, omáčky, chlebíky, keksy, ovocie....na čo máš chuť, to berieš. Tu mám dropbag.....stále som mokrá, tak zvážim prezliecť sa, či nie. Bojím sa prechladnutia, tak skúšam vytiahnuť veci, šnúrka nie  a nie povoliť, trápim sa 10 minút a končím.....hodím ho medzi ostatné a idem dotankovať palivo. Vyberiem si teplú polievku a zavrtí mi v bruchu. Zistím kde sú toalety a tam sa rozložím, na mojom novom byvaku .....sedím, kakám, volám, píšem domov.....pol hodina stačila tak akurát. Čítam správy, ste úplne úžasní kolkí to so mnou dávate, sledujete a posúvate ma ďalej......teším sa z toho. Pozriem, že aj Slavo píše, ani nejdem čítať, bo ma isto chce zas raz nasrať, že kde sa zaj....kávam. Je DNF. Doktor ho podchladeného nepustil ďalej, vygúľalo ho v rieke a premočilo mu všetky veci. Prepočítavam, do cieľa ešte 57km, to už dorajbem aj keby čo bolo. Blesky nie sú a na dážď už som si zvykla.  Otlaky sa nehlásia, nohy držia, makovica je naporiadku.....nemám žiadnu relevantnú  výhovorku a idem ďalej.

Počasie sa upokojilo, dážď ustal a ukázalo sa slniečko.....nám sa odkryli prenádherné scenérie. Grossglockner v jeho plnej kráse. Kochám sa a vstrebávam do seba každým nádychom tú neopakovateľnú krásu. 

Tu sa treba vyštverať na Glorerhutte , Glocknerhaus a do sedielka, z ktorého bude nasledovať dlhočizný zbeh  až do doliny. Tento úsek mi dáva zabrať, kopce už cítim, fučím a chcem už byť na vrchole. Je ich niekoľko  a všetky sú falošné. Ten pravý to stále nie je. Ako sa tak šuchcem smerom nahor, zrazu hlas, slovenský, najkrajší.....Ahóoooooj, čakám tu na teba!!!! Jurko Kožiar bol tam a fotil tú nádheru okolo, samozrejme aj mňa zvečnil. Kukajte aká som prekrásna bola .Keby som uvidela skôr, aj sa nastajlujem. Ale ja som za prirodzenosť!! Milka F.(pre neznalých Emelie Forsberg) už zo mňa nebude 😉

Zo sedla nasleduje technický, ako každý jeden tu, dlhočizný zbeh. To ani nejde rozbehnúť ak nechceš skončiť so zlomeným raťafákom. Na skalách to krásne drží, ale blatko si robí svoje .....tak si tancujem svoje mokro blatisté rockenrolové tance. Žiadny pád sa nekoná. Hokka one sú skvelé, odporúčam každému....pády:0, otlaky:0. U mňa momentálne N°1.

Do Fuchsu sa dostávame po ceste plnej kravských lajen.  Keby nebolo pŕŕŕŕšalo, si spievam......bola by to nádhera. Ale áno, už zas prší. Štyridsiaty piaty krát???Táto cesta neodpustila  nikomu nič .....lajno, laj, lo lajno , lajno,,,,,,prišla mi na rozum akási pieseň od Marcely Laiferovej, názov nepoznám, ale je tam  takýto refrén....boli mi tie hovná na smiech. Zocelili ma! 💩💩💩

Fusch. Ostáva 16km, 980v.m. Teším sa, viem, že to dám, ale  nebudem klamať, strašne sa mi nechcelo......V dedinke bola česká rodinka a hovoria mi,,,, Ty vypadáš jak na procházce,,,  No jóóóóó, len trvá akosi večne a mne sa nechcééééé. Z domu hlásia, si 6.žena, kategória 1. Nie je o čom, poviem si, už len to doťapošiť v  zdraví. Chvíľu idem s Nemcom tak keciame, jeho frajerka je už v cieli, ako prvá žena. Ale akosi mi nestíha v zbehu a strácam ho. 5km pred cieľom ma obieha baba, mávnem si rukou, či budem šiesta, či siedma je to jedno. Ak toto dám, som frajerka tak či onak.

A je to tu. Kaprun.  Koniec . Vbieham do mesta, všade ma vítajú , hudba, spev, aplauz.....prebieham cieľovou páskou a mám to!!!!! WE ARE  THE CHAMPIONS  💪

Na krku medaila, objatia, radosť, šťastie, úsmev......princezná mi oznámi a gratuluje, že som 4.žena v cieli, 7 minút ma delilo od tretej. Sklamanie???  Nie veru. Toto bol od začiatku po koniec veľký boj. Ťažký, náročný, mokrý ale úspešný Grossglockner ultra trail 2022!!

O tom, že to nebolo vôbec zadarmo hovoria čísla. Štartovalo 205 bežcov, preteky však dokončilo iba  95. 

Bol to taký mokrý MASAKER!

Ďakujem SUT za možnosť reprezentácie 👌

Ďakujem Patrik Lupták a Adamsport rk za podporu 👌

Ďakujem Peťovi, Paule, Michalovi, Majovi, Ywett, Katke, Mišovi K. a vám všetkým, čo ste mi držali palce a verili mi 💓👌