,,Cieľ je druhoradý, dôležitý je človek, ktorý sa na tej ceste rodí...,,
J 100 105km/+4480m.
Po prečítaní blogu od Peťky Navrátilovej, ani neviem kde a čím začať, lebo ona to všetko prekrásne zhrnula. Píše ako veľká spisovateľka, musím sa ja od nej podučiť. Aj anglickie výrazy používa, a aj im rozumie, nie tak ako ja......ale učím sa, každý deň, tak ako mi Vierka z Lučenca poradila. Čítajte https://ultrabezeckezapisky.blog.com/2022/10/javornicka-100vka-2022-105km-4100m.html
Ale poďme pekne poporiadku, nech nie som horšia.....čosi predsa muselo ostať aj v mojej pamäti, okrem bolestivého hrdla a sopľov, ktoré ma sprevádzajú až po dnešný deň......😟
Na Javorníckej som bola už minulý rok, vtedy sa ale bežalo ,,iba 50km,, druhá polovica tohtoročnej trasy. Už vtedy som vedela, že sa sem vrátim, buď ako bežec, alebo ako cyklista. Cyklisti tu majú raj......slovenský cyklistický raj!
Bežalo sa mi divne, bola som v tom, že neviem behať tieto krátke trasy, srdce mi divne poskakovalo, dych ako astmatik, moc nechýbalo a záchvat príde😕😕.....z omylu ma dostal pohľad na teplomer večer doma .....38,4....v tom bol pes zakopaný, akási pliaga na mňa liezla. Či aj vyliezla, už nespomínam....ale šancí mala málo☝👊 V týchto chvíľach ja zapojím všetkých 300 obranných mechanizmov typu céčko, déčko, zéčko, véčko, péčko....a pliaga sa vydá na ústup. Alebo aj nie 👺(tento rok )
Ja štandardne v deň odchodu po 24h službe. Doma rýchlo navariť obed, večeru......a hajde ešte do lesa, keď tie hríby tak lákajú....to, že nachystané nemám nič, ma až tak netrápi. Spolieham sa na to, že Peťka bude meškať....
Cestu s5 využívam na doplnenie energetického sortimentu v Adamšporte. Nachmácem nové tyčinky, gély, dokonca majú novinky...slané kúsky, beriem aj tie na koštovku....Kľučkujem bočnými, v tom čase ešte vcelku nezaplnenými cestičkami domov, v hlave už plánujem ako idem všetko baliť, jesť, piť a chystať....v tom volá Janka z Adamu- peňaženka ostala na pulte, pŕŕŕŕŕ...otočka a hajde naspäť.
Zbalené mám za pár minút.....no a tak to potom aj vyzeralo pri vybaľovaní. Verím, že mám všetko, ale kde, o tom ani ťukes.....
Pomaly drncajúc sa v predvíkendovej premávke sa po nekonečnom čase dostávame do Čadce, miesta štartu. Ideme sa rýchlo regnúť a hľadať penzión. Našli sme ho na prvý šup!
Tu sa stretávame aj so Zuzkou a kým zjeme pizzu poohovárame celý svet.....ale čas sa kráti a nám treba íst spať, nech sme ráno fresh. Ja by som chcela byť aj young, ale uspokojím sa aj s bjútifúl :) teraz viem, že to bola riadna volovina...mala som chcieť byť radšej helfy.
Spánoček ako myš na vreci, pravidelne sa budím, vedľa odfukuje Peťka.....od 3 už nespím.
Keď zazvoní budíček už som prebratá....divné pocity v krku mi našepkávajú, že ani tento rok to nebude zadarmo. Ľavá mandľa navrela do veľkosti vlašského orecha a pripomína sa mi každým glgom.....tak si poviem, sladké mámení to nebude, ale pokiaľ dôjdem, dôjdem...veď stále nemám DNF, žeby nastal jeho čas??? S týmto diablom na pleci som vyštartovala.......
Na štarte sa ma ešte ujal Coross Ralpu vševedko, ponastavoval, čo sa za tie 3 minúty dalo, aby som sa nestratila a 3,2,1 bežíme......👷👱
Strašne rýchlo sa ocitáme na prvej občerstve, vedľa krčmy, kde si sedkajú miestny štamgasti a lúpu do seba, isto nie prvú borovičku.....to sa musíš zasmiať, aj keď nechceš. Tragikomédia Slovenska v priamom prenose. Veľké stúpania tu nie sú, tak sa dá väčšina úsekov krásne behať, nevadia mi ani zbehy, pokiaľ nie sú plné blata a vykrúca v nich členky ako handru v kýbli. Nepríjemné pocity sa snažím vytesňovať, bolesť hrdla prekonávam žutím mäty, žihľavy a iných tráv....tajne dúfajúc, že to prejde. Trt makový prešlo....kamoš sopeľ a bolesť hlavy sa pridali na stranu krku. Vyhrávajú 3:0. Zacítili, že v tomto prostredí majú šancu.....predpokladám, že si ich kúpilo moje DNF a koleduje si o výhru. Spiklenci!!!
Moja hlava je ale silná.....míňam 3,4 občerstvovačku a raz dva som v polke. Semeteš.. Tam stretávam Hošovcov, Jeromeho, ktorý pre bolesť kolena odstúpil- diabol zas vstáva z mŕtvych a pokúša: skonči, odvoz máš, dnf nemáš....skonči. Lenže ja neviem, ako by som to vysvetlila môjmu druhému ja, tomu, čo sa za ancijáša nevzdáva......a tak posilnená dobrou náladou zo stretnutí, s dvoma krajcami chleba v rukách odchádzam. Tento úsek bude mať 20km, ak zvládnem toto, tie desinky už budú brnkačka. Miestami sa mi beží luxusne, potom príde zvláštny stav, neviem ako to nazvať: ale cítim sa ako keby ma zomlelo v miešačke. Našťastie sa to strieda. Svetlejších chvíľ je asi viac.....keďže som to dobehla až do cieľa.
Od Kasární to už poznám....a teším sa na to. Kdesi v tomto úseku sa ku mne pripája Robo, poznáme sa z MF. On bežal 50-tku a neveril si, žeby dal aj 100. Tak som mu dávala rady, neskúsiš, nevieš. Veď sa prihlás a vyskúšaj....ak to pôjde, bude to super a keď nie, zabalíš to a skúsiš inokedy. Nakoplo ho to. Tento rok dal 100-vky tri, šampión je to.
Úsek od kasární sa mi veľmi páčil, krátky výšľap zjazdovkou a potom už iba hraničné pásmo, vrch Stratenec, Javorník....prebeh nádherným hrebeňom, kochajúc sa nádhernými jesennými farbami, zlatožlté listy umocňujú nádherný pocit. Strašne mi to pripomína domáce prostredie, cítim sa ako na hrebeni Sidorovo.....všade navôkol výhľady do okolitých údolí, dedín a miest. Orientujem sa iba podľa hraničných stÍpikov, vpravo CR , vľavo SR....alebo opačne? Značenie trasy je dokonalé. Ja mám trasu aj v hodinkách, mám ich dnes tretí x, dokonca sa pochválim, že dnes nemám na ruke aj druhé hodiny.....tie sú vo vačku. Ale zaprisahám sa, že už idem uveriť Corosom a sľúbim im, že od dnes už iba s nimi......vzbudzujú totiž u bežcov, ale aj u nebežeckej spoločnosti veľký ohlas.....asi sú fakt také mega, špica, brutálne a ultragalaktické (ako by ich isto nazvala Katka) .... now only with coros!!! A keď nie, kľudne mi dajte facku.
Na Portáši veselo, pani mluvící česky nás všetkých vábila dovnútra na polievku, ja som jej skoro neuverila, bežím si ďalej....a oni, fakt je tu kontrola! Tak sa dám namotať. A ako fajne, teplúčko tam bolo, šéfkuchár Branko Žigo a pani Harachová nás obskakovali ako hviezdy....polievočka bola ako lusk, ja som nachmátala aj kúsky čokolády, tá sa mi dala celkom slušne púšťať hrdlom dole. Tu som konečne obžila, pretransformovala som starosti do chuti na beh, založila čelovku a vyrazila vpred. Odtiaľto sme už bežali traja, pridal sa k nám Majo Poláček a cesta nám ubiehala ešte lepšie. On okrem toho, že je skvelý bežec, je aj nadšený cestovateľ a spríjemňoval nám beh príbehmi z ciest. Blatisté úseky sme prebehli opatrne ťapkajúc, nechceli sme sa dokaličiť na záver, zato lúčne chodníčky sme svižne, rytmicky pobehli......Na Makytu sme sa dostali rýchlo, nebol to taký kopčisko na aké som ja z Liptova zvyknutá, ale krútil sa ako taký had dohora....už si aj myslíš, že si hore a prdlajz, hore čosi svetielkuje. .....tak zase len nahor. Podľa profilu trate to malo byť 500m v. Našťastie je moja hlava nastavená prazvláštne liptovskými metrami a takýto profil má zakódovaný ako kopček mierny, taký aj bol......Robo ho vydupal prvý, my dvaja sme sa krásne ťahali za ním.....krásne rozumej: ja dychčiac, odhadzujúc sople zo strany na stranu, šmátrajúc vo vačku dáku pirulu na hlavu (nie, lexaurin to nebol)😔😋
Makyta, Makyta....tu mi aj do spevu bolo, ale spoločníci ma nepoznajú, nechcela som ich trápiť, i keď sem tam viem vylúdiť aj správny tón, čosi sa mi marí, že som aj zaspievala, ale rýchlo som aj skončila......neviem či ma vyľakali kone v ohrade, alebo blížiaca sa posledná občerstvovačka pod kopcom. Z veľkej diaľky na nás blikala vábnička -červené svetielko na konci zjazdovky. Belo a jeho spol. nás už túžobne očakávali.....)
Dotankovali sme fľaše, do rúk nabrali poživeň a tešili sa na posledný úsek. Upozornili nás na veselú skupinku, ktorí hore na lúke piknikujú a v stave omámenia preznačkovávajú trasu. Zvláštne zábavky má táto mládež.....a nielen ona. To sa ale dozvedáme 2 km pred cieľom, ktosi doproprajný postŕhal značenie, Ivo Pavlis to bol ešte v noci kontrolovať. Blatom, blatom a stále iba blatom sa blížime do cieľa. Ak si si doteraz myslel, že si trošku čistý, tu nastáva prerod bežca na divú sviňu. Nohy po členky v mazľavom, hnedom , mäkkom teréne.....povieš si: tu nesmiem spadnúť, len to nie.
Udržujúc balanc, ja vyrovnávam rukami, vyzerám ako kormorán, ale pád sa nekoná. Zbiehame do Lysej, krátky prebeh dedinou, spomínam si, že 2 krčmy, v strede kostol a vľavo škola cieľ. Teším sa. Pozeráme čas, 15:55, stíhame to dať pod 16hodín, sú to už len minútky. Bežíme a tešíme sa na vytúžený cieľ. Svetlá, brána SUT, zvonec, je to tam!!! Javornícka 100/2022 15:58h.....8. miesto ženy celkovo
Gratulujeme si navzájom, tešíme sa na sprchu, teplé jedlo, pivo, ja chcem guľáš - mäsóóó.
V cieli už je Vandulienka s manželom, gratulujem jej. Tak rada týchto ľudí vidím, neverila som, že prídem až sem. Ale áno, verila, vždy si verím....možno pochybovala, to by bolo správne slovo. Ale verím si vždy. Verím v seba, vo vás, že ma nikdy nesklamete, že ma podporíte a poženiete vpred. Aj teraz tomu tak bolo. Skončiť môžeš, ale keď vieš, že aj doma ti ktosi verí, drží ti palce, napíše správu (PT,J+LH,KH,PK,IB...veď vy viete).....a ešte viac kôli takým, čo neveria, nepodporia a doma v tichu závidia a povedia, že to je predsa nič....
Vzdať sa môžeš, ale iba cesta s prekážkami z teba urobí silnejšiu, a verím, že aj lepšiu osobnosť. Ten prerod, transformácia na ceste, tá sa mi páči najviac a tej sa veru nevzdám.
Live is lives!!
p.s. 1 Gratulujem Peťke k jej ďalšej skvele zabehnutej 100- vke - v cieli som ťa nepočkala, lebo ma lámalo ako šíp, ale viem kedy si prifrčala, lebo som až do spacáku počula zvoniť zvonec a ovácie
p.s. 2 Áno, ochorela som. Liečba rýchlo zabrala, na tretí deň už pečiem kváskový chlieb a pokukujem po Pražskej 100
p.s. 3 Ďakujem za odvoz do Čadce Máriovi Jánošovi, bez teba by to bolo dosť komplikované, ale nie nemožné 😂
p.s. 4 Ďakujem mojim bežeckým parťákom Robovi Šunovi a Majovi Poláčekovi za potiahnutie až do cieľa
p.s. 5 Obrovská vďaka všetkým dobrovoľníkom na trati, v cieli: Rado, Ľubka, Belo, Julka, Peťo a ostatní....boli ste ako vždy skvelí : ĎAKUJEM
Ďakujem Slovakultratrail za možnosť reprezentácie
Ďakujem Adamsport za podporu a doplnky
Majkaaa kraaasne 😍 spominam a smejem sa, krasne si to popisala, tie tvoje zazitky! Tesim sa na dalsie :)
OdpovedaťOdstrániť