Ľudova 50, aneb bjehání zasneženou, Ľudovou krajinou...:)

Rok začal sľubne, sňahu pobiedne, aj behať sa dalo, keby sa chcelo a bolo kedy. U mňa bilancia takmer nulová, ale čože sa budem stresuvať, veď rok len začína. O tejto premilenej ňjú ekšn som sa dozvedela z reportov po jej skúšobnom prevedení minulý rok a hneď sa mi zacnelo ísť to tam aspoň omrknúť. Na trase je totižto toľko ospevovaný, mnohými bežcami aj preklínaný Rokoš. A na ten mám poriadnu slinu!!!! Stihla som sa aj zaregistrovať v prvej vlne, čo je dosť úspech u mňa lebo nemám toľko nervov na čakanie kedy to spustia, chytro klikať a čakať či sa podarilo. No a keďže u nás na Liptove aj nakydalo, trochu som si upravila rebríček športových aktivít a hádajte čo šlo na 1.miesto? No jasnééé.....skialpy! Ďobem ja beh, veď var sa aj totok ráta za aktivitu, nohami šúcham koľko sa dá a na výstroji nešetrím......spolieham sa, že aj to pomôže mojim stehnám vo výkone. Moja objemová príprava teda pozostáva z kvalitnej, vysoko kalorickej stravy typu čokoláda, makovník, segedín a samozrejme musí toho byť veľa, veľa, veľa...nebudem si odriekať, veď pojdem behať. Radšej sa nevážim a pridávam do stravy lentilky. Zipsy stále držia, tak som asi oukej. Kým sa nestretnem s Mišom, Maťou a Zuzkou.......(hlboký povzdych)= nooo, vyzerám popri nich ako statná mangalica. Na pretek sa ale neteším, motivácia ostala kdesi v minulom roku, Janka Ž., môj pohon dostala chrípku a môjmu chceniu sa nechce ešte viac. Našťastie, Zuzka ponúka posteľ, Maťa odvoz, tak v piatok okolo obeda našmieram veci do batohu a vyčkávam....čas využijem na stiahnutie trasy, prečítam inštrukcie k behu, rýchla kontrola povinnej výbavy a sadám do auta. Čas cestovania sme výrazne skrátili Mišovou nebojácnou jazdou, mne žalúdok niekoľkokrát pošteklil bránicu. Našťastie v ňom asi nebolo nič na vizuálnu kontrolu, tak držal obsah statočne dnu... rozumej, nepogrcala som sa! V Prievidzi ma už čaká Zuzka a Peťo a ideme na rýchlu večeru do vychýrenej pizzerie. Juj dobrá bola, hlavne tá pikoš....ráno som to ocenila aj na wc!:) Doplníme tekutiny, 12°pilsner je tá správna voľba. S plnými bruchami sa presúvame k Zuzke. Pobalíme veci na ráno a čaká nás krátky spánok. Na štart prídeme dostatočne včas, po rýchlej kontrole povinnej výbavy sa zvítame s kamošmi. Ešte rýchla foto pre SUT a presun na štart. Konečne sa teším. Stretávam tu mnohých známych, Oliver podá pár info k trati a 3,2,1 štart. Teším sa, Zuzke sa to minulý rok páčilo, aj keď to bol mordor v hlbokom snehu. Prvá polka je podľa profilu trate náročnejšia, čakajú nás dva kopce a potom to už bude iba pár hrboľov. Prvá občerstvovačka je na hrade, na ten sa teším. Kedže to tu vôbec nepoznám, tak obzerám prírodu, kopce vôkol. Bežím spoločne s Robom Sunom a ten mi ich skvele opisuje. Je to jeho domovský kraj, tak to všetko dôverne pozná, chodí sem trénovať. Potom sa štveráme na Rokoš, tu sa mi páči najviac.

Kopček je pokrytý čerstvou vrstvou asi 30 cm prachového snehu, tak bežíme ako v piesku. To sa mi páči, len je to dosť vyčerpávajúce, členky mi tancujú na všetky strany, sem tam vystrelí noha kdesi do pálpfikšn, natiahnem lýtkový sval, aj to vcelku zabolelo, tak sa radšej ukľudním a neženiem ako kobyla dole kopcom. Kuťafája a dalo by sa veru hnať. Lenže poviem si,nedokalič sa ty, cieľ si mala jasný dôjsť v zdraví do cieľa , čas okolo 8 hodín. A tak nám to pekne odsýpalo, aj jedla bolo dosť, aj rozmiestnenie občerstvovačiek bolo také akurát. Až na to, že všetka načapovaná tekutina mi v sosákoch zmrzla, tak som sa zabávala s prehrýzaním hadičky....bezvýsledne. Na osvieženie mi musel postačiť aj sneh, čože na tom, že sem tam akási nažltlá farba v ňom sa mi zazdala....to som si asi sirup predstavila, alebo čo by to mohlo byť?! Po poslednú občerstvu bol parádny dlhý zbeh, tak som si to krásne bežala, obzerajúc sa za Robom, bo sa kdesi v lese stratil. Zisťovala som, či ho nevideli bežci za nami, tak hovorím Paťovi H.:A:) buď zomrel,B:) alebo sere. Bé, Bé, Bé....Bé je správne!! Tieto starosti mám obyčajne ja, ale tentokrát sa mi to akosi neudialo. Nakoniec sa našiel, v cieli bol o pár minútiek za nami. Keby sa nezdržiaval so mnou počas behu, ten by bol dávno v cieli, perfektne on vládze do kopcov driapať a aj nadol si to parádne rúbe.

Na tej poslednej ma Peťo Monikin manžel, beťár jeden, pokúšal s páleňkou, ale ja som silná povaha, nedala som sa veru opantať....Dobroty tam boli kadejaké, pozobali sme zo všetkého a frnkali ďalej,vidina cieľa nás hnala. Posledný úsek sme bežali spoločne s Bejkou, ja som ju zabávala historkami z behov a dávala som jej rady do bežeckého života...:)))Posledný poriadne blatový úsek sme prebrodili, ja stredom mlák, Bejka ako fešanda obchádzala mláky, blato, ale nakoniec ju aj tak vcuclo do jednej pekne hlbokej brázdy a po členky zaje...lo tenisky. Dobre som jej radila, neondi sa, hybaj cez ne, i tak budeš zapáckaná....uverila až tu!!!

Krátkym úsekom cez dedinku sme obdivovali kolotoč, otierali blato vkusne na chodník a tvárili sa, že ideme bomby až do cieľa. Aspoň ja, dôležité je predsa vyzerať ako brutál bežec, aj v cieli, aby pekné fotky boli.... V cieli sa už tešilo pár rýchlikov, vyjedali fajnie lakocinky, plnili brušká super fazuľovou či guľášovou?? polievkou,mrkvovozázvorovým zázrakom, ktorému vraj páru nebolo a ašpiruje na Michelinsku hviezdu. Vďaka Oliverovi Súkeníkovi a jeho parťákom, sme sa cítili ako v raji. Super atmosféra, skvelé jedlo, teplá sprcha....no čo ti viacej treba. Áno, áno pivko.....a bolo aj to!! Smädilo nás veru dobre, ja som smrkla jedno tmavé 0,oo% na ex! Hľadám Zuzku a tej nikde.

Tu sa dozvedám, že ona zbehla kdesi do dediny čím si pridala naviac 5km a 400 výškových, asi sa jej málili parametre trasy a chcela mať trošku vzruša. Ale nie to je pravda, počas rýchleho zbehu si nevšimli fáborku na kríkoch vedľa cesty a leteli nadol, keď sa zbadali,bolo neskoro.....tak pekne späť a hľadať tú správnu cestu. Trochu ju to rozladilo, lebo by mala krásne umiestnenie, ale brala to športovo, s úsmevom na tvári a miernym pičungom. Mne sa to už raz tiež stalo, tak viem ako to vie človeka pekne naštvať. Aj napriek tejto zachádzke dobehla do cieľa s krásnym cieľovým časom. Vďaka organizátorovi Oliverovi, Tinke a všetkým ostatným pomocníčkom sme zažili jeden neopakovateľný zimný bežecký víkend. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto skvelej akcie ako aj ostatní zúčastnení. Aj keď si akosi vôbec nepamätám názvy tých kopčekov, lúk a dolín ktorými sme prebehli, viem už teraz, že si to kedykoľvek rada zopakujem. Perfektná organizácia, dokonalé značenie, skvelé občerstvovačky a všade usmiate, milé, šťastné tváre.....či už organizátora, pomocníkov ale aj bežcov. A tak to má byť!!! O rok sa vidíme zas!

Ďakujem Slovakultratrail za možnosť reprezentácie, Adamsport Ružomberok za pomoc a podporu, Buff_pl za podporu. Za krásne fotky z akcie ďakujem Peter Meciar Photography a Tinke Magovej