ULTRALANOVKA 2023

O Ultralanovke som sa dozvedela už pred pár rokmi, a zdalo sa mi nemožné na ňu sa dostať. Každoročne sa totiž spúšťa rege na Silvestra. S výbuchom polnočných šampusov, vítaním Nového roka chtiví ultralanovkári ťukajú do klávesnice a skúšajú šťastie. Ja som lemra lemravá, uprednostním teplú posteľ, ale viem čo robím. Tentokrát to mám krásne vymyslené, pokúsi sa ma tam naťukať Peťka. A čo si tá zaumieni, to veru aj splní. Ráno zistím že som tam!! Yess!!! Viem, že poslaním UL je nakrútiť čo najviac kolečiek a samozrejme v kamošoch nájsť podporovateľov tejto skvelej, na SVK jedinečnej akcie. Štartovné a peniažky za prenájom nôh poputujú na detský hospic Plamienok. Viac ako na beh, svoje sily sústredím na spamovanie a pomaly, ale isto dávam každému v mojom okolí vedieť, čo to za akciu je a ako sa môžu bez týrania tela zapojiť aj oni. Darí sa mi. Môj tajný plán bol aspoň 10eur na kolo a nakrútiť 30 kôl. Termín sa blíži a ja zisťujem, že som takmer nič nenabehala. Spolieham sa na aktivity skialpové, ale pre istotu si pár dní pred štartom idem testnúť telo své na môj lokálny kopček tuto za domom Čebrať. Dám ho 5x, nebudem sa ondiať. Ku podivu to išlo celkom dobre, čapty vládzu, dych je ok....a už neriešim nič, viem , že keby čo bolo, 24 hodín tam pokrúžim a plán splním. Verím si. Ak sa riadne najem, predtým dobre vyspím pôjde to ako po masle......alebo aj nie?! Užívam síce ATB na chlamýdie a mykoplazmy, ale s tým už nenarobím nič, plán je istý- pôjdem a nakrútim toľko, čo mi telo dovolí. Keďže je to dobročinná akcia, vôbec sa nezaťažujem výkonom, viem, že s každým mojím kolom pribudne na účet Plamienka určitá suma. To ešte neviem, koľko to nakoniec naozaj je. Asi by som aj potrénovala predtým viac.....lebo viete čo? Za prenájom mojich nôh mi vyšlo na kolo 41,50 korún európskych. No nie je to skvelé?!!!!Mám skvelé zázemie a najúžasnejších podporovateľov. Prišiel deň Déé....predchádzala mu trošku divoká služba, pohreb, ale poviem si, to sú iba moje problémy, ideš tam kôli niečomu inému, nie kôli sebe. Slúbim sama sebe, že sa nebudem sťažovať. Tie decká by určite ochotne a radi pobehali, aj viac nocí, ale život je občas strašná sviňa. Deti by sa mali hrať, veľa sa smiať, všetko pojesť a robiť neplechu. Občas to tak nie je.....ale našťastie sú tu ľudia ako Peťo Juričko a urobia všetko možné aj nemožné, aby boli veselé, šťastné, s tými, ktorých ľúbia....a aby tých dní bolo čo najviac. Vďaka Peťo, za tento skvelý a jedinečný nápad. Ultralanovka je už navždy v mojom srdci. No ale poďme k veci...... Cesta do Ba nám ubehla skvele, hneď z úvodu sme navštívili reštauračný vozeň a zahájili objemovú, vysokokalorickú prípravu. Peťka naštudovala plán cesty na hotel, vraj je to iba zo 4km, tak máme jedinečný plán, ísť to peši. Ja ako Mara z Hornej Dolnej, nabalená, 2 ruksaky, veď jeden je málo....v každej ruke vankúše pre kamku Katku. Žiadna dáma, žiadna fešanda, upotená, chrčiac až po hotel. Seklo mi lopatku, ale pomyslím si, mohlo ma aj kdesi dole a to by iba začala komédia. Hotelík pekný, 5 min. od štartu, to oceňujem najviac. Po 24 hod. výlete nám to padne vhod. Voľný čas využijeme na mapovanie terénu. Páči sa mi to tam. Cestička vyznačená, nebude to o blúdení. Zapamätať 5 zákrut a je to! Teším sa riadne. Prisľúbili mnohí, že prídu omrknúť a aj pobehať. Čas sa kráti, balíme ruksaky, batožinu do cieľa, vyfintíme sa a vyrazíme na štart. Tam to už vrie, samé zvučné mená, stretávam kamošov.... prišlo veľa známych ľudí na štart, je to veľmi milé vidieť takto pohromade toľko pozitívne naladených ludí s jedným jediným cieľom a tým je Plamienok. S úderom polnoci štart. Akosi ani neviem a som v tom, bežím ultralanovku pre PLAMIENOK.

Neskutočné sa stáva skutočným. Užívam si to. Terén mi sedí, mám rada takéto profily. Idem si svoje, neriešim žiadne tempo, môj plán je istý 30kôl. Vôbec nemám predstavu ako to treba ísť, iba viem, že treba vydržať až dokonca. 24 hodín.....málo, veľa? Pre mňa tak akurát. Idem konštantne, ani rýchlo a ani pomaly. Po 3 či 4 kole mám poriadny hlad, tak šnorujem na občerstve čo dobruô majú. A tam iba pitnô. Zbadám med a rýchlo zjem 3 plné lyžice tejto záchrany. Ja som aj čosi mala v batôžku, ale bolo teplo, tak som zavesila na stoličku vedľa PaPovej chemickej továrne s príkazom, odhaliť jeho know how. Nič ale ten batoh nezistil, iba že započul, že netreba toľko magnézia papať, bo sa ti ritka nepoďakuje.....a to ja už dávno viem. A tak sme si krúžili, stretnem Bejku tá si vraj zdriemla, hneď som ju do pozoru postavila, nebudeš tu ty dievka vylihuvať na madraci, hybaj ty abo jesť abo behať! Tak sme si spoločne pokrúžili ďalšie veselé, konverzačné kolečká, kým nám orchester nezačal vyhrávať v žalúdkoch. Čas na polievku.......juj a aká dobrá bola. Len tá cesta tam a nas5, to sa mi hrozne nechcelo....potom tam čakať, kým zješ a hneď je z toho hodina.

Bejka mi robila spoločnosť až do nejakej 2 poobede, potom začala vymýšľať, že už iba 3 kolá, nedala sa prehovoriť na nič. Ale ja viem prečo....hore ju už čakal manželík, no a to sa ti potom už ozaj nič nechce. Ale dala ešte ďalšie 3 kolá, podľa mňa to ale boli strašne smutné kolá bezomňa. Lebo nám sa riadne dobre išli, hodnotili sme Titusov zadok, nóóóó v podstate som to asi hodnotila iba ja, ale Bejka a Zuzka, ktorá s nami tiež behala pár kôl s tým súhlasili. Čo ti tam už iné ostáva, keď ťa furt ktosi obieha, tak si iba ideš hore, hore ideš- odporúčam kuk Peťkine video s touto odrhovačkou na konci- to neodoláš a budúci rok ideš horééé aj ty :).....a sleduješ tie rite. Odfukuješ, prekladáš nohy a vtom si rezko a sviežo vykračuje Paťo H., nenápadný, ultra rýchly človiečik....a aj tu mu to krásne šlapalo. Natočil toho brutálne veľa aj napriek žalúdočným starostiam. Mňa aj chytali bôle brušné, ale nebolo to nič dramatické, dokonca ani starosti Katkine som tentokrát nemala. Po hladnej noci som mala neustálu potrebu jesť, jesť a jesť....hladná furt!! Znepokojovali ma myšlienky, že zas neprídem ultraštíhla domov- lebo to si akosi naivne myslíš, že ako ideš slaninu zhadzovať v každom kole, ako o polnoci ukážeš tehly na brušku a tu každým kolom brucho nadúva, elastické švy sa od radosti napínajú a ešte v každom kole ktosi striehne a fotí....tak sťahuješ to vyduté brucho, nohy kladieš šrégom, pery našpúliš a tešíš sa na výsledok......a dúfaš, že vyzeráš ako Milka z Nórska. O super zábery sa postaralo pár skvelých fotografov, Peter Mečiar, Michal Kostka, Tomáš Dedinský a určite aj ďalší, ktorých mená neviem...ale srdečne ďakujem.

Po 14 hodinách konečne vidím Peťku, ja neviem ako je možné, že s niektorými som sa počas celého dňa ani nevidela. Na 3km okruhu! Chápete?? Tak si krúžime spoločne a ani neviem kedy sme sa zase potom vzdialili. Ako sa blížime na vrchol zďaleka nám mávajú Ľubka Fenclová a Radovan Harach, veľmi sa tešíme spoločne s nimi, lebo vieme, že nám pripravili úžasné chlebíky na objednávku. Ja dostanem špeciálne iba pre mňa lentilky, jasnačka, že to najväčšie balenie, schmatnem ich, otvorím a nasypem si plnú dlaň,ani sa nezastavujem, bo treba čipovať...v mojom prípade skúšať, či ma už aj náhodou nečipne raz samo. Samo to nebol, bol to ,,tyran,, Miloš, áno presne ten, čo ide zas potrápiť pár odhodlancov na BBU. Mne ten čip funguje tak 10:3, tak mi nahadzujú manuálne. Ale vraj som nebola jediná problémová. Prehodím s nimi pár slov a odhodlane idem krúžiť ďalej. Na pár kôl sa pripája Rišo, iným jménem Trt Baraní a ideme v družnej debate spoločne aj s Magduš. On to má ako trénig, tak nám v kopci vždy utečie, ale ancijáša ti, veď ti ja ukážem ako ja viem behať....či kráčať? No bolo mi to i dosť trápnô, že už neviem tak vypučiť v tom 900m úseku šikmo naklonenom. Parádne podmienky na tréning to tu chlapci majú. Rišo ide na Madeiru, tak mu budem držať palce, nech ju zabeží ako raketa. Že budem behať 24hod, som vedela, ale že si tam aj zatancujem, tak to som teda ani netušila. Po 18 hodinách výjdem hore a tam kapela vyhráva,v tanečnom rytme som priložila čip, ktorý zas nefungoval.....a s Jančim jogošom sme si dali rockové kolečko. Zvláštne, že ani po 18 hodinách necítim svalovicu, nohy fungujú ako majú. Po tanci ma zobrali jogoši krúžiť s nimi, či ja som ich zobrala so sebou??? Už ani neviem, strašne zlatí boli, oni len behať a behať. A rozoberali sme nabehané šípkové metre. Čas sa ale krátil, dala som si sľub, že vydržím do konca, keby čo bolo. V neskorých nočných hodinách nás už krúžilo dosť málo, nebolo s kým ani reč hodiť. Tak som si v hlave triedila myšlienky a až tam ma napadlo, že slúchadlá, ktoré som chcela testnúť ostali na hotelíku. Neskôr som ešte na vrchole uvidela Kiku s Patrikom, debatili, popíjali kofču a trochu som im počala závidieť. Aj ma napadlo, či to už nemám skončiť, že čo tam budem koliečkovať osamote, ale čo by som do polnoci robila to som si nevedela predstaviť. Zistila som, že mne sa ten terén páči, sedí mi, len sa nesmiem moc omegať s kadečím navôkol, no a nástrah v podobe kamošov tam bolo veru neúrekom. Mohla som si to ale dovoliť, lebo plán som už dávno mala splnený...:)

V hlave ma mátalo, koľkým kamošom idem narobiť vrásky na čele so sumou, za ktorú sa zaviazali. Ale ja som vám dobre hovorila, stačí dať aj menej...Však Katka?? Tá mi verila až tak, že vsadila na nohy štajráckej kobyly (nohy číslo 24= moje nohy)až 5, slovom päť eur na kolo. Očakávala výkon 10 kôl- čím hlboko podcenila moju ne/pripravenú kondičku ..:)))) Nasekala som jej ich podstatne viac. Ďakujem ti Katuška moja, jeden mesiac sa uskromníš a zabudneš na moje hriechy. Ani som sa nechcela moc španovať s počtom narobených kôl, lebo som práve dobrala ATB, kôli pľúcnym chlamýdiám .....ale mne sa to po 5 kole a zahriatí tela neskutočne zapáčilo. Stále si krúžiš, spoznávaš mnohé insta a fakenbukové tváre, mnohých oslovíš, mnohých nie, lebo vzbudzujú rešpekt.....takým bol pre mňa víťaz, ten keď prešvihol kolo mňa, iba som ufrnkla nabok....s gráciou, noblesou, nahor či nadol...bez chrčania a iných zvukov, pazvukov či nadávok (ono to vlatne boli komplimenty kopcu) a to vám zodpovedne prehlasujem, že toho chrčania tam veruže aj bolo. Marcel Hanečák s manželkou Kikou nabehali najviac kôl, skvelé výkony a rekordy padali a už sa neviem dočkať čo ukážu na BBU o týždeň. Posledné kolečko som išla na štvrť plynu, že nech nevýjdem hore tak, aby som ešte išla dole.....rozumiete mi??? Potom som to aj ľutovala, lebo som tam sedela vedľa vedúckeho Peťa pod plynovou lampou ako vyliahnuté kura. Sledovala som ako všetko balia a ostalo mi aj trochu ľúto, že čosi krásne končí.....ale dobrý pocit, ten ma hrial ešte dlho...že som konečne aj ja bola účastná tohoto skvelého projektu, so skvelými ľuďmi počas noci, dňa a noci. Každé 3km ťa čakali usmiate tváre, ochotné ponúknuť čo telu chutilo. Siskine palacinky boli ozaj topkové. Mne sa ušli až hen 3 kusy. O pitnom režime radšej ani nejdem písať, Bejka a Zuzka povedali, že to tak môže byť. Iba som sa tvárila, že vždy pijem zo svojho pohára, aj keď môj bol zapotrošený kdesi v ruksaku. Baby mali z toho riadnu srandu, keď som sa im bonzla, ale ja som zakaždým čakala, či mi ktosi nedá jednu výchovnú, čo to mara stváraš, ale klaplo to aj tu. Nik nič nevie. A keď nič nevieš, nič ťa netrápi. Imunizovať sa treba. Počkala som tu na Peťku kým vyšľapú posledné koliečko s jogošmi a Aďka s Jankom nás ako Ultrahviezdy Ultralanovky zaviezli priamo k hotelu. V hotelíku krátky spánok a včas ráno vyrážame chôdzo-behom na stanicu. Samozrejme nestíhačky, posledný úsek treba kopnúť do vrtule a ešte vybehnúť 30 schodov. To sa ale ľahko hovorí, ale nabalené, ťažké ruksaky a aj nohy vyšťavené na maximum. Ale stíhame, aj keď bez lístkov skočiť rovno do pripraveného vozňa a kým vyterigáme batohy na miesto, vlak sa pohýňa. Cesta ubehla veľmi rýchlo, strávili sme ju z veľkej časti v reštauračnom vozni. Už vo vlaku spracovávam dojmy, nakoľko to bol projekt úplne iného významu, aj moje myšlienky sú kdesi inde....neriešim umiestnenie, počty kôl, ale som šťastná, že sa vedelo dať dokopy toľko skvelých ľudí, toľko energie pre jeden spoločný cieľ Plamienok s.r.o. Bez ľudí ako Peťo Juričko, Martin Urbaník a vás všetkých, čo ste nám tam vytvárali 24 hodinový servis by to nebolo ono....preto všetkým obrovská vďaka za odhodlanie, energiu a obetavosť. V tomto uponáhľanom, egoistickom, polarizovanom svete rok čo rok nájdete silu pripraviť, zorganizovať a venovať kusisko vlastného času pre iných. Všetci sme sa spojili pre jeden krásny cieľ. Gratulujem všetkým čo si prišli pokrúžiť, či už na výkon, pre radosť alebo iba podporiť svojich kamošov. Nám všetkým to dávalo obrovskú silu pokračovať až do konca. Dobré to bolo, ozaj....a teším sa aj na budúci rok, nech je viac radosti okolo nás. Zvlášť ďakujem všetkým prenajímateľom mojich nôh, bolo vás naozaj veľa...veľmi ste ma všetci potešili a tak sme spoločne pomohli na dobrý účel. Keď šport a charita ide ruka v ruke, má to oveľa krajší význam. Športujte, behajte, tešte sa zo života a dávajte, nezištne a veľa a ešte jedna vec: plňte si sny. Ja som si teraz jeden taký sen splnila. A vôbec sa nebojte, verte si a zázraky sa udejú...ak nie dnes, tak zajtra určite, ale oni prídu....)) ,, Aký je deň?,, spýtal sa Pú ,, Je dnes,,, odpovedalo Prasiatko ,, Môj najobľúbenejší deň, ,,povedal Pú Nech je každý deň váš naobľúbenejší. Ďakujem : Slovakultratrail za možnosť reprezentácie. Adamsport.eu za pomoc a podporu. Buff_pl za podporu.

Počítajte aj Peťkine zážitky z Ultralanovky