Rob to, čo robíš rád.... kľudne aj behaj, ako ja.. 😉

LAVAREDO ULTRA TRAIL BY UTMB Neverím vlastným pocitom, že toto môžem písať.....ja, čo som si o sebe nikdy nemyslela, žeby som mohla ísť behať tento prestížny pretek. Tak teda vážení, ja som tam bola, ja som to odbehla a ešte aj aká spokojná s výsledkom som ostala..... V Cortine som bola viac x, nikdy ale behať. Raz liezť, potom sa po feratách naháňať.....a vždy tak tajne, nesmelo pokukujúc po bežcoch, im tak trošku závidieť. Zvolenčania moji super bežeckí kamoši tam chodia už niekoľko rokov a nešetria slovami chvály. Mňa ale odrádza tá masa ľudí..... Tento rok, keďže zbieram UTMB kamene, je tak trošku iný. Poprihlasujem sa na Istriu a aj Lavaredo. Nech je tých kameňov dosť, lebo sny si treba plniť........  Na Lavaredo sme prihlásení spoločne s Majom Poláčekom. Plán bol, že budeme cestovať s polovičkami, nakoniec sa im nedá a my musíme. Dohodnutí sme, že ak bude problém s ubytkom, prespíme aj kdesi v aute. Čas sa kráti, ubytko nemáme, Majo v utorok zarezervuje čosi poblíž Cort...

DolomitiExtremeTrail 2024 Na úvod ma napadá text piesne Evy Kostolányiovej Smoliar: najviac závidím večným smoliarom, ktorým ujde cieľ, keď sú práve v ňom, ktorým zhorí dom, uschne každý strom, hej tým, smoliar skúša vždy všetko odznova, život nie je preň hudba bálová, ale smoliar vždy si úsmev zachová..... Ale poďme pekne poporiadku. Hovorí sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, trikrát ani náhodou, ale mne sú tieto povery proti srsti, tak sa po roku prihlasujem zas na DXT - 103km., hoci som mrnčala minulý rok, že ten záver už nikdy,bo to taká chobotina je...lákala ma 70-tka, ale tá v ponuke nebola. Príprava, plány, všetko prebieha ako má. Len keby nebolo treba toľko pracovať, bo akosi nie je stále čas na poriadny oddych, hýčkanie tela a iné srandy. Cesta nám už dôverne známa, ubieha hladko. Cestujeme štyria, tri baby a chudák Julo. Sme v prevahe, snažíme sa ho moc neutláčať.Chlapec je ale pripravený, obrovské slúchadlá v ruke, len si kotkodákajte sliepky, ja si poradím....

Moja prvá stomíľovka-ISTRIA 100 BY UTMB Človek zdoláva rôzne trasy a často sa pristihne, aspoň teda ja sa tak často prstihnem pri tom, že zvažujem, či by moje telo zvládlo aj o niečo viac. A tak vznikajú šialené nápady. Stovka sa zdá málo, stomíľ tak akurát. A tak sa v radosti, očakávaní a smelej nevedomosti prihlásiš na svoju prvú STOMÍĽOVKU. Termín apríl - ideál. Zladíme s chalanmi ubytko a ja s pokojnou mysľou nič neriešim. Veď je to strááááášne ďaleko. V decembri sa začnem pohrávať s myšlienkou osloviť nejakého trénera (najlepšie toho najlepšieho Pé eF) a už mi táto myšlienka nedá spávať. Viem, že trasa je dlhšia a chcem byť super pripravená zvládnuť to najlepšie ako viem. V januári mu volám a dohoda platí. Mám obavy, lebo ja som trdlo makovô, neviem, či dokážem poslúchať, trochu mám z toho obavy, ale chuť na Istriu je brutálna a tak od polky januára behám pod dohľadom trénera. Žiadne nejdem, nechce sa mi, prší, je mi zima neexistuje......lebo cesta je cieľ. Behám, cvičím, o...

Javornícka stovka - déja vu! Jeseň mám rada, všetko sa zfarbuje do zlata, počasie je už stále, neočakávam teda žiadne blato, dážď ani nič hrozostrašné. Termínovo je to posledná akcia SUT ligy, tak je to ten najkrajší pocit, hoc teraz už viem, že to bol iba malý klam. Kadečo ťa môže v ten osudný deň prekvapiť. V piatok rýchla registrácia v DK Čadca, spomienky sa vracajú ...dôverne to miesto poznám z minulých ročníkov. Dúfam, že tak bude aj počas behu a mnohé úseky budem poznať. V tejto chvíli spomínam iba na drevený plot s maľovanými smaltovanými hrnčekmi a strmí kopec nad kontrolou č.6. Nemám obavy a stresy z ničoho, starosti mám iba svoje vlastné, beh chcem využiť na usporiadanie myšlienok v hlave. Prechádzam trochu náročným obdobím tak verím, že unavené svaly pomôžu ubolenej duši. Trochu o tom zapochybujem, lebo už ráno pri obliekaní sa mi podarí roztrhnúť zlatú retiazku. Na štarte samé známe tváre, radostne štebocú, tešia sa na príhovor Radka, ten nám pohotovo v skratke popisuj...