Rob to, čo robíš rád.... kľudne aj behaj, ako ja.. 😉

Jozef Psotka: bol jednou z najvýraznejších osobností slovenského výškového horolezectva. Spoločne so Zoltánom Demjánom vystúpili na najvyššiu horu sveta Mount Everest.  Jozef Psotka zahynul pri zostupe z Južného sedla. 15.10. to bolo 40 rokov. Každoročne sa na jeho počesť postaví na štart 200 pretekárov dvoch tratí: basic a extrém. Ja som sa prihlásila aj tento rok, bol to boj s časom, každoročne sa štartovka extémne rýchlo naplní. Jasnačka, že na extrém. Stihla som to, hurá! Leto prešlo, čo to odbehané bolo, s blížiacim sa termínom som sa začala tešiť. Tešila som sa na zmenenú trasu, ja som bežala pred rokmi pôvodnú verziu- takže zvedavosť a očakávania rástli. Deň dé sa blížil, predpoveď počasia dávala nádej, že to bude dokonalý, bežecký zážitok.  Ešte pripraviť batoh, ľahké nohy, sviežu myseľ a môžem ísť.  Pred štartom sa stretávame s Bohuškom a Alex, v PP máme zabezpečené ubytko a mne akosi nedochádza, že zajtra je ozaj pretek. Chcem si to ozaj užiť, kochať sa výhľadmi...

 GGUT 2024 Moje spomienky na tento už raz absolvovaný  trail sú mokré, hmlisté, spomínam si iba na časť kdesi v polovici, na občerstvovacej stanici, kde som jedla, bola asi hodinu na wc a dumala, či ísť, či neísť..... Vedela som, že raz sa sem isto vrátim a počasie budem mať luxusné s výhľadmi za odmenu. A tak sa aj stalo. Na tento rok som si vymyslela viac zahraničných pretekov a jeden z nich bol reparát GGUT.  Termínovo mi zapadol úplne skvele na začiatok mojej letnej dovolenky. Bolo to presne mesiac po Lavaredo ultra trail, takže čas na regeneráciu bol celkom dostačujúci. Po LUT som nastúpila okamžite do práce, nebol čas na poriadny oddych a dostatočný spánok. Môj cieľ bol ale odbehnúť to v čo najlepšom čase, bez čelovky v cieli. Na cestu sme sa vydali partia - ja s priateľom Peťom a Majo Poláček s manželkou Darinkou a Belinkou. Belinka je havko. Balili sme viac ako dve hodiny, čakala nás dlhá cesta, po preteku sme chceli ešte ísť bajkovať do Nemecka. Nabalení ako rumu...

LAVAREDO ULTRA TRAIL BY UTMB Neverím vlastným pocitom, že toto môžem písať.....ja, čo som si o sebe nikdy nemyslela, žeby som mohla ísť behať tento prestížny pretek. Tak teda vážení, ja som tam bola, ja som to odbehla a ešte aj aká spokojná s výsledkom som ostala..... V Cortine som bola viac x, nikdy ale behať. Raz liezť, potom sa po feratách naháňať.....a vždy tak tajne, nesmelo pokukujúc po bežcoch, im tak trošku závidieť. Zvolenčania moji super bežeckí kamoši tam chodia už niekoľko rokov a nešetria slovami chvály. Mňa ale odrádza tá masa ľudí..... Tento rok, keďže zbieram UTMB kamene, je tak trošku iný. Poprihlasujem sa na Istriu a aj Lavaredo. Nech je tých kameňov dosť, lebo sny si treba plniť........  Na Lavaredo sme prihlásení spoločne s Majom Poláčekom. Plán bol, že budeme cestovať s polovičkami, nakoniec sa im nedá a my musíme. Dohodnutí sme, že ak bude problém s ubytkom, prespíme aj kdesi v aute. Čas sa kráti, ubytko nemáme, Majo v utorok zarezervuje čosi poblíž Cort...

DolomitiExtremeTrail 2024 Na úvod ma napadá text piesne Evy Kostolányiovej Smoliar: najviac závidím večným smoliarom, ktorým ujde cieľ, keď sú práve v ňom, ktorým zhorí dom, uschne každý strom, hej tým, smoliar skúša vždy všetko odznova, život nie je preň hudba bálová, ale smoliar vždy si úsmev zachová..... Ale poďme pekne poporiadku. Hovorí sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, trikrát ani náhodou, ale mne sú tieto povery proti srsti, tak sa po roku prihlasujem zas na DXT - 103km., hoci som mrnčala minulý rok, že ten záver už nikdy,bo to taká chobotina je...lákala ma 70-tka, ale tá v ponuke nebola. Príprava, plány, všetko prebieha ako má. Len keby nebolo treba toľko pracovať, bo akosi nie je stále čas na poriadny oddych, hýčkanie tela a iné srandy. Cesta nám už dôverne známa, ubieha hladko. Cestujeme štyria, tri baby a chudák Julo. Sme v prevahe, snažíme sa ho moc neutláčať.Chlapec je ale pripravený, obrovské slúchadlá v ruke, len si kotkodákajte sliepky, ja si poradím....